English Slovensky

Veci sa prirodzene dejú

Katka Koledzaiová / Vitalita 5/2011

Zuna Kozánková je človek s veľkým Č. Navštíviť ju a vyspovedať bola čistá radosť, dúfam, že aspoň kúsok z tohto stretnutia sa nám podarí pretlmočiť na týchto stránkach. Je to totiž ako sadnúť si po ťažkom dni do trávy na slnku a zhlboka sa nadýchnuť.
Je absolventkou Tanečného Konzervatória a Katedry tanečnej tvorby VŠMU v Bratislave. Počas štúdia založila so svojim partnerom Milanom Kozánkom nezávislé tanečné zoskupenie Artyci, ktoré sa venuje tvorbe tanečných predstavení a pedagogickej práci. V nej Zuna vyvinula  jedinečný štýl založený na pochopení mechaniky a energetiky ľudského tela, v záujme predávať svojim študentom nové skúsenosti o pohybovej a kinetickej inteligencii.
Je vyhľadávanou učiteľkou profesionálov, ale i amatérov na Slovensku a v Čechách, v mnohých mestách Európy, či dokonca v Thajsku. Kvality Zuninho učenia zahŕňajú pokojný, citlivý a kvalifikovaný prístup k pohybu, telu a energie v ňom. Tento prístup je obohatený aj o jej štúdium terapie Shiatsu, Tradičnej čínskej medicíny a Taoizmu. Posledné roky sa venuje aj výuke shiatsu vo svojej Škole shiatsu, ktorá prebieha v lete i počas roka.

Venuješ sa zaujímavým a náročným aktivitám, ako to všetko zvládaš?

Všetky veci, ktoré som doteraz robila, sa v mojom živote začali stretávať a dopĺňať. Tancujem od svojich štyroch rokov, desať rokov sa venujem shiatsu a makrobiotike, posledné tri roky tradičnej čínskej medicíne a akupunktúre. Tieto oblasti sa mi stretli v tých najzákladnejších a najjednoduchších princípoch v jednom bode. Je ním Taoizmus. Uvedomila som si, že môžem robiť hocičo, písať články, tancovať alebo variť, dôležité je, aby v tom bol duch. Vtedy môže byť čokoľvek nesmierne naplňujúce a začínam s tým pracovať vedome. Pri výučbe tanca alebo shiatsu dávam ľuďom aj tieto informácie. Nedá sa to naučiť, prečítať si to v knihách, dá sa to iba žiť. Presne ako povedal Lao c´: „Prestaňte študovať a žite bezstarostne.“ Nie je potrebné zahŕňať sa informáciami, ktoré by sa zbytočne hromadili v hlave, ale treba ich aplikovať do života. Vezmime si napríklad teóriu jin a jang. Táto teória nefunguje, kým ju nepochopíme každou bunkou svojho tela, kým ju nebudeme žiť. Vedieť, že je neprirodzené mať napríklad stále úspech, byť iba dobrý, že slnko nesvieti každý deň. Že existuje aj opačná strana, ktorá je rovnako dôležitá a treba sa naučiť ju prijať ako prirodzenú súčasť a cítiť sa v nej dobre. Dnes mi niečo nevyšlo, je mi zle, nemám inšpiráciu... No a čo? I to je súčasť celku, časť, bez ktorej by tá druhá nemohla existovať. Toto prijatie prináša pokoj na duši a môžem ho aplikovať do všetkého, čo robím. To ma nesmierne napĺňa, i keď nie vždy to dokážem J. Som rada, ak túto kvalitu vnímajú aj ľudia, s ktorými spolupracujem na svojich seminároch tanca, shiatsu alebo zdravého varenia. Neučím ich „suchú“ teóriu jin-jang. Ľudia sa masírujú, stláčajú si body alebo tancujú a popri tom zisťujú, že ak to, čo sa učia, nezakomponujú do svojho osobného života, bude sa im s tým pracovať omnoho ťažšie.

Tancuješ a učíš tanec dlhé roky, nakoľko ovplyvnil taoizmus túto sféru?

Počas učenia sa cítim pokojnejšie, netlačí sa mi do tejto práce toľko vlastné ego. Uvedomila som si, že všetko, čo som roky nasávala a študovala, ide teraz samé veľmi prirodzene von. Zmena u mňa nastala najmä v tom, že sa na tréningy už pár rokov nepripravujem. Mám určitú predstavu, čo chcem odovzdať, ale prichádzam prázdna. Akonáhle by som do ľudí chcela tlačiť to, čo mám pripravené, nedokázala by som vidieť ich reálne potreby. Celý proces je o tom, že sa snažím byť tu a teraz a nie naplniť ich niečím, čo som si pripravila dva dni vopred a potom sa prípadne hnevať, že to neprijali. V tele a hlave mám toľko informácií, že môžem nechať voľný priechod tomu, aby boli použité tie, ktoré sú potrebné v danom momente. Zmena nastala aj v tom, že pár rokov dozadu som si musela hľadať prácu, teraz mnohé ponuky prichádzajú samy bez môjho veľkého úsilia. Veci a udalosti sa samé vyvíjajú, dajú sa určité veci podnietiť, ale rozhodne sa nedajú vynútiť. Shiatsu som napríklad začala učiť tak, že ma oslovila jedna skupina. Povedala som si, že to vyskúšam, dobre to dopadlo a na základe toho sa vytvorila ďalšia skupina. Je to niečo, čo som si nevymyslela, ono to proste vzniklo a funguje a vyvíja sa to už päť rokov. Nedávala som do toho svoje ambície. A určite to raz aj skončí. Teraz sme po Letných školách shiatsu spustili celoročnú Školu shiatsu. Stretávame sa v každom ročnom období, zameriame sa do hĺbky na element a všetky aspekty s ním súvisiacimi, orgány, meridiány, detoxikačné techniky, cvičenia qigongu... Keby som si tento modul školy vykonštruovala v hlave, tak by bol umelý. Vytvoril sa sám, ja som iba bola pri tom. Jediné na čom som pracovala, sú skriptá, v ktorých nájdu študenti všetky informácie, ktoré im v štúdiu pomôžu. Veľmi mi záleží na tom, aby čas, ktorý v tomto štúdiu strávia, nebol premrhaný. 

Je zážitok vidieť ťa variť, dávaš do toho radosť, dokonca pripravuješ naozaj zdravé veci. Vedieš aj kurz zdravého varenia, priblíž nám ho trošku.

Odvíjalo sa to celé od štúdia shiatsu, ktorého súčasťou bola makrobiotika. Potom som začala študovať Tradičnú čínsku medicínu a zistila, že všetko je prepojené. Keď na shiatsu rozprávam napríklad o ošetrovaní dráh pečene a žlčníka, viem, že pokiaľ pacient nezmení aj stravovanie, nemá to veľký zmysel. Je mi veľmi blízky celistvý prístup, kurzy zdravého varenia vyšli priamo z potreby odovzdať tieto informácie svojim študentom tanca a shiatsu, ale aj novým záujemcom. Zároveň ako tanečnica viem, že keď sa poriadne a zdravo nenajem, nemám šťavu na fyzické výkony.

Aby toho nebolo málo, už niekoľko rokov vedieš spolu so svojím životným partnerom Milanom letnú tanečnú školu Tanec na horách.

Je to naša srdcová záležitosť. Začalo sa to pred dvanástimi rokmi ako prirodzené pokračovanie našej výučby tanca v Prahe. Jedna študentka nám ponúkla možnosť urobiť tanečný týždeň v sokolovni v malej dedinke Pěčín v Orlických horách. Hneď nás oslovila príležitosť tancovať priamo v prírode. V meste sme zažili množstvo workshopov a tušili sme, že príroda tomu dodá nový rozmer. Príroda je nám partnerom, ponúka možnosti, ktoré mesto nedokáže. Iba tu má človek na dosah obrovské lúky, široké polia, či kopce a uvedomovať si tak šírku a potenciál majestátnosti svojho vlastného tela. Za tých pár rokov sa škola vyprofilovala na dva turnusy, jeden pre skúsených tanečníkov a jeden aj pre úplných začiatočníkov. Prichádzajú ľudia akejkoľvek profesie, z celého sveta a nás vždy očarí, čo aj obyčajným ľuďom môže tanec a pochopenie vlastného tela môže dať. Učíme tu tanec, ale zároveň vedieme ľudí k tomu, aby vedeli žiť sami zo sebou, dôverovali svojmu telu, ozdravovali vzťahy k svojmu tela a duši, vzťahy s druhými ľuďmi, budovali si základné piliere našej existencie, ako je schopnosť vnímať kontakt zo zemou, budovanie vertikálnej os tela v chrbtici, priechodnosť v tele v kĺboch a pod.  Venovať sa tomu, čo si so sebou neustále nosíme, databázu informácií, ktoré si nosíme v tele. Prostredníctvom pochopenia súvislostí vo svojom tele je možné začať chápať aj širšie súvislosti, ako je napríklad vzťah s druhým človekom. Ľudia, i keď sa občas riadne s tým svojim telom narobia, tu pocítia šťastie, keď si uvedomia aplikovateľnosť týchto informácií v reálnom živote. Pre mňa je dôležité, že tieto dva týždne nie sú len o drine na sále, ale najmä o vnímaní seba, svojho tela, priestoru, prírody, vzťahov, a čohosi, čo nás vedie bez nášho pričinenia. Je radosť pozorovať, ako sa po pár dňoch veci prirodzene dejú, že príroda navôkol s nami spolupracuje, ľudia začínajú vnímať a cítiť, zabúdajú na telefón a internet, začínajú žiť sami so sebou.

Ďakujeme za nesmierne inšpiratívne stretnutie a jarnú žemľu s redkvičkou na slnečnej záhrade.