Text_Zuna Vesan_2017

Chrbtica je základný konštrukčný pilier nášho tela. Každý tanečník by ju mal poznať z konštrukčného, ale aj energetického hľadiska. Pomôže mu to naplno v pohybe využívať jej plasticitu, poznať jej pohybové možnosti a štrukturálne prepojenia s ostatnými časťami tela. Spozná však aj jej obmedzenia a keď ich bude rešpektovať, vyvaruje sa jej ničeniu a bolestiam.

Z rýdzo praktického anatomického hľadiska je chrbtica súhrnom na seba stĺpovito usporiadaných stavcov, pričom tento „stĺp“ je skôr akýmsi živým „hadom“, dvojnásobne esovite zakriveným. Toto zakrivenie zaisťuje chrbtici pohyblivosť, pružnosť, funkčnosť a živú schopnosť opory. Stavba chrbtice umožňuje človeku chôdzu vo vertikále a chráni miechu, ktorá cez ňu „preteká“. Je vlastne akýmsi  kosťovým obalom miechy a zároveň rozvodným systémom, pretože cez otvory medzi stavcami z miechy vychádzajú nervy, aby sa tak svojimi citlivými cestami prepojili s celým telom.

Na prvý pohľad to tak ani nevyzerá, ale chrbtica vlastne „tečie“. Priestory medzi stavcami sú vyplnené chrupavkovitými medzistavcovými platničkami. Tie sú vodonosné. Umožňujú chrbtici pohyblivosť a pružnosť. Dokážu tlmiť nárazy a otrasy svojou tekutou stavbou, a tým ju chránia. Ochraňujú aj tok čchi, ktorá chrbticou prúdi. Miechu si rovnako môžeme predstaviť ako nesmierne hustú tekutinu, v ktorej čchi „tečie“. Všetky informácie, vše tky údaje našej nervovej sústavy miechou a nervami „pretekajú“. Pohyb chrbticou preto môže mať veľmi tekutý, plynulý a mäkký charakter.

Mnohí z nás svoje vnímanie chrbtice obmedzujú na pocity bolesti v nejakom jej úseku, ktorý najviac a nesprávne zaťažujeme. Zvyknú bolieť drobné väzy držiace stavce pokope; bolievajú svaly, ktoré musia túto konštrukciu držať a vyvažovať tak zlé postavenie tela. Vrcholom našej nepochopenej možnosti spolupracovať s vlastnou chrbticou sú problémy s platničkami – posunutie, vysunutie a ich degenerácia. Toto sú, žiaľ, často jediné vnemy, pri ktorých si človek uvedomuje, že chrbticu má. Chrbtica však pre nás znamená oveľa viac. Okrem konštrukčného piliera je aj pilierom celkovej našej osobnosti, je „kostrou“ našej identity. Je to to, o čo sa môžeme oprieť, je to pevný chrbát, opora, posila, útočisko. Pod pojmom „kostra našej identity“ rozumejme to, s čím sa v tomto živote stotožňujeme. Chrbtica je ochrannou stavbou pre poslanie, ktoré tu máme naplniť. Niet divu, že taká delikátna časť nášho systému, akou je nervová sústava, je prepojená práve s chrbticou. Vlákna nervovej sústavy „stekajú“ v hrubom snopci miechy z mozgu práve chrbticou, pretože v nej majú potrebnú oporu a ochranu. A práve chrbticu používajú ako svoju distribučnú centrálu. Taoisti objavili, že v oblasti chrbtice existujú energetické kanály, ktorými prechádza veľmi silný prúd čchi. Chrbtica tak vytvára akúsi cestu toku čchi, ktorá tak ňou môže prúdiť a následne sa rozširovať do celého nášho organizmu, a tým ho vyživovať. Životodarná čchi prúdi týmito dráhami, z nich potom do orgánov tela, do každej bunky. Tak im poskytuje výživu, ktorú potrebujú pre svoj rast, funkcie a uzdravovanie.

Týmito dráhami sú Riadiaca dráha (en. Governing vessel, GV), ktorou čchi tečie po zadnej strane chrbtice a Dráha počatia (en. Conception vessel,CV), ktorou čchi tečie po prednej strane chrbtice. Obe tieto dráhy sa v ľudskom jedincovi začínajú aktivovať krátko po počatí a kompletne sa vyvinú v embryonálnom štádiu. Riadiaca dráha má vplyv na mnoho zdravotných, ale aj psycho-spirituálnych oblastí. Jej činnosť je úzko prepojená s našou vrodenou pôvodnou čchi a s jej zdrojom v obličkách. Ak je čchi v tejto dráhe nedostatok, človek má problém so svojou identitou, nemá „chrbát, o ktorý by sa mohol oprieť“, trpí nedostatkom odvahy v živote. V oblasti pása, oproti pupku sa na tejto dráhe nachádza miesto, cez ktoré „vdychujeme“ zásady a princípy, a s nimi v živote pracujeme. Volá sa Brána osudu (čínsky Mingmen). Deti bez rodičov majú často slabosť tejto dráhy, majú problém nájsť v živote určité zásady a princípy. Riadiaca dráha pramení v hlbinách panvy, prechádza pohlavnými orgánmi, vstupuje do chrbtice a vstupuje ňou až do mozgu, na temeno,  pokračuje cez tretie oko, nos a končí v ústach. Tu sa prepája s Dráhou počatia. Pramení tiež v perineu, prechádza popri chrbtici prednou stranou smerom nahor, vystupuje do pupka, vedie solar plexom, hrudnou kosťou cez krk až do hrdla a ústnej dutiny. Táto dráha má silný vplyv na schopnosť počať potomka, ale v psycho-spirituálnom kontexte na schopnosť počať čokoľvek, teda byť tvorivým človekom. Tieto dve dráhy sa zámerne v meditačných technikách prepájajú v ústach priložením jazyka na podnebie. Jazyk je tak ako spínač, ktorý tieto dva kanály čchi prepojí a aktivuje ich spoločný tok. Tento obeh čchi je základom cvičení čchi-kungu alebo tchai-ťi-čchuan a taoisti hovoria, že ním prepájajú tzv. „mikrokozmický orbit“.

Ďalšou dráhou, ktorá s chrbticou súvisí, je Dráha močového mechúra. Je to najdlhšia energetická dráha tela, prepájajúca naše telo odhora až nadol, teda od hlavy cez trup až po chodidlá. V miestach, kde sa pozdĺž celej chrbtice oddeľujú nervy od miechy, aby tak pokračovali do celého tela a vyživovali ho, sa na tejto dráhe nachádzajú akupunktúrne body. Sú to tzv. transportné body, ktoré sú pri ich stimulácii schopné práve cez napojenie na nervový systém vyživovať energiou všetky orgány tela. To je dôkazom toho, že náš nervový systém je s energetickým systémom veľmi prepojený. Dráha močového mechúra je jediná dráha v tele, ktorá má takýto dosah na všetky orgány.

Keď s chrbticou vedome v tanci pracujeme, pomôže nám to prepojiť sa s tými psycho-spirituálnymi kontextami a pohybom čchi v nej kultivovať a tým chrbticu vitalizovať a aj liečiť.

 

Share Button
Chrbtica – „tečúci“ vertikálny stĺp