English Slovensky

Centrum otvorené pre všetkých, ktorí hľadajú.

Zuna Kozánková

Neďaleko Nového mesta nad Váhom, v Bielych Karpatoch na úpätí Veľkej Javoriny, v malinnej dedinke Podkozince vyrástlo duchovné centrum. Centrum sympatické svojimi „akurátnymi“ rozmermi, s príjemnou energiou, ktorá z neho robí miesto, kam sa od svojej prvej návštevy chcete stále vracať. Dovoľujem si vám predstaviť Duchovné centrum Rime Dzong, v rozhovore s jeho domácimi – Leou a Paľom Zimanovcami.

Kde a kedy sa zrodila myšlienka vybudovania Duchovného centra Rime?

Lea: Začalo sa to tým, že ma približne pred siedmymi rokmi život priviedol do Nemecka. Práve som ukončila jednu etapu svojho života – prišla som o všetko. A tam som raz v jednom kostole, rozmýšľala ktorým smerom sa v živote vybrať. Kládla som si množstvo otázok a zrazu som dostala otázku ja - započula som hlasy anjelov, ktorí sa ma spýtali, či si nechcem vziať úlohu – vybudovať duchovné centrum. Pocítila som, že to je to, čo mám urobiť. Nevedela som si vôbec predstaviť ako, bola som úplne bez prostriedkov, ale súhlasila som. Anjeli sľúbili, že mi v tom budú pomáhať.

Z Nemecka som sa dostala do Rakúska, našla som si prácu a popri tom som mohla aj maľovať. Po troch rokoch som už mala nejaké peniaze a začala som rozmýšľať nad kúpou nehnuteľnosti. Poprosila som anjelov, aby mi pomohli nájsť vhodný dom pre centrum. Vedela som, že to má byť v nejakom peknom a pokojnom prostredí, obklopené prírodou a s potokom.

Ako si teda našla práve toto miesto?

Lea: Anjeli boli stále so mnou a pomáhali mi. Tak napríklad nájdenie tohto miesta bola zaujímavá „zhoda náhod“. Netrvalo to ani moc dlho. Poprosila som o pomoc kamarátku Ingrid, ktorá sa „zhodou okolností“ poznala so starostom tejto obce a rovnakou „zhodou okolností“ v tom období bol na predaj dom, ktorý je dnes prerobený na Rime Dzong.

Takže to šlo takto hladko?

Lea: Nie, samozrejme to všetko nebolo úplne jednoduché. V tom čase, v začiatkoch, som na to bola úplne sama a to bolo veľmi namáhavé. Na začiatku mi veľmi pomohol priateľ, ktorý mi na rekonštrukciu požičal väčší obnos peňazí, bez ktorých by som asi ťažko začala. Dlhodobo mi finančne  veľmi pomáhala mama, no to malo svoje medze a občas sa prestavba domu akoby zastavila. A tak som sa s anjelmi zhovárala a prosila o pomoc. Veď mi sľúbili, že mi budú pomáhať. Moje prosby vždy zafungovali, peniaze prišli vtedy, kedy mali – v pravý čas. Niekedy to boli priatelia, ktorí poskytli alebo požičali peniaze, inokedy som zase predala nejaké svoje obrazy a tak to funguje dodnes. Týmto všetkým patrí naše poďakovanie.

Čomu a komu Duchovné centrum Rime Dzong slúži, pre koho sú jeho dvere otvorené?

Lea: Centrum je otvorené pre každého, kto má potrebu duchovne rásť a učiť sa pracovať s energiami. I pre toho, kto má potrebu si prísť po namáhavom pracovnom týždni oddýchnuť, zacvičiť, zameditovať si. Sme otvorení pre skupiny aj pre jednotlivcov. Robíme vlastné akcie alebo poskytujeme priestor pre skupiny s vlastnými lektormi. Pomerrne často k nám chodievajú ľudia z Bratislavy - tí to potrebujú asi najviac. Ale chodia ľudia z celého Slovenska a aj zo zahraničia.

Organizujete tu aj rôzne akcie, semináre, stretnutia?

Lea: Pokiaľ sú o duchovnom rozvoji a raste tak áno. Prebehli tu kurzy s rôznymi lektormi. Napríklad kurzy reiki, holotropného dýchania, kurzy zdravej výživy, letné kurzy shiatsu a posledný rok pravidelné kurzy japonskej kaligrafie, ktoré vediem ja.  

Centrum je však spojené v myšlienkami budhizmu. Prečo a ako?

Lea: K tibetskému budhizmu som sa dostala počas môjho pôsobenia vo Viedni, ešte predtým, než som začala budovať toto centrum. Myšlienky tohto náboženstva sú mi veľmi blízke a prídu mi natoľko univerzálne, že mám pocit, že môžu byť blízke každému, nech je to človek hocijakého názoru na svet. Možno práve to bolo dôvodom, že centrum posvätil DzaUgh Lama Dorje Lhokar Rinpoche, ktorý mu dal aj meno Rime Dzong, čo je jeden z najstarších tibetských budhistických smerov, ktorý uznáva všetky cesty.

Do centra majú teda otvorené dvere všetci, ktorí hľadajú. I ja rada chodím do kostola. Chodím tam kvôli energii, ktorú na takýchto miestach cítiť, nie kvôli samotnému náboženstvu.

Centrum funguje už zopár rokov, ale buduje a rozvíja sa ďalej. Paľo, teba tu denne vídať s náradím, tehlami, drevom, maltou... ako buduješ, zveľaďuješ, realizuješ sa.

Paľo: Keď sme sa s Leou stretli, veľká časť dnešného centra už bola vybudovaná. Spolu sme už riešili napr.: kúrenie a kuchyňu, hospodársku časť, podlahy... Aby mohlo centrum fungovať čo najlepšie, sú potrebné ešte nejaké ďalšie úpravy a tiež výstavba niekoľkých menších objektov. Takže niekoľko rokov mám určite čo robiť. V súčasnosti končím profesionálny kurz feng-shui, čo nám môže pri ďalšom budovaní centra pomôcť.

Robíš to väčšinou sám?

Paľo: Áno, o dobrých majstrov je núdza a keď to mám potom po niekom opravovať, alebo sa s ním naťahovať, tak to radšej urobím sám. Je to potom na jednej strane lacnejšie a na druhej strane viem, ako som to urobil a čo od toho môžeme očakávať. Možno to dlhšie trvá, ale robím to rád, a budovanie centra ma napĺňa. Je to moja cesta a s tou Leinou sa vhodne dopĺňa.

Rime Dzong je veľmi vkusne esteticky koncipované. Je plné teplých farieb, človek sa tu veľmi príjemne cíti už od prvého kontaktu. Cítiť tu tvoje výtvarné vzdelanie Lea.

Lea: Kým som nezačala budovať centrum, venovala som sa maľbe. A pred pár rokmi som sa začala venovať japonskej kaligrafii.

Prečo práve Japonská kaligrafia?

Lea: Na kaligrafiu mi prvý krát upozornil Paľo. Vraví mi: “Toto by bolo niečo pre teba.“ Sprvoti som to zamietla. Nevedela som si predstaviť maľovanie len s jednou farbou, ešte k tomu s čiernou. Neskôr, cez reiki, som sa s ňou stretla znova a zistila som, že je to skutočne niečo pre mňa. Kaligrafia – umelecké krasopisectvo – síce môže byť len o maľovaní rôznych znakov, ale ja som sa začala zaujímať viac o duchovnú stránku tohto umenia. Pri kaligrafii totiž ide o energiu, ktorou ten ktorý znak maľujete. A tá energia sa touto technikou dá zdokonaľovať, zveľaďovať. Je to vlastne možnosť hlbokej meditácie. Je fajn byť schopný namaľovať dokonale nejaký znak a ten si dať zarámovať a vyvesiť na stenu. Je však o moc zaujímavejšie naučiť a pracovať s energiou toho znaku. A to ma na tom baví. A to aj mojich žiakov aj učím.

Liečenie je tiež oblasť, ktorou sa zaoberáš, povieš nám niečo aj k tomu?

Lea: Začala som s Reiki, ale tým som nedokázala riešiť všetko, čo som chcela, a tak som hľadala ďalej. Absolvovala som kurz filipínskej metódy a rôzne ďalšie, až som sa dostala k atlandským systémom liečenia, s ktorými v súčasnosti liečim, čistím ľudí aj priestory.

Na tomto centre sa mne osobne páči, že aj napriek svojmu duchovnému zameraniu, pôsobí reálne. V podkroví, na najvyššom mieste domu, je úžasná meditačná miestnosť, kde sa možno prepájať s tým nebeským. No cítiť tu aj jeho uzemnenie. Vaše centrum ponúka aj predaj biopotravín a výrobkov z kozieho mlieka od vlastných kôz, ktoré chováš Paľo trošku opodiaľ. Je to plánom centra?

Paľo: Nie, nemáme v úmysle sa tejto myšlienke venovať prvorado. Biopotraviny nakupujeme vo veľkých baleniach pre potreby centra, a keď tu už sú, tak sme sa rozhodli, dať našim hosťom a priateľom možnosť si ich u nás aj nakúpiť, ak by mali záujem. Je dôležité, aby sa k biopotravinám dostalo čo najviac ľudí. Predávame bez zisku – živiť sa ich predajom nie je našim cieľom. Naše ceny umožnia ich nákup ľuďom, ktorý by si ich bežne, práve pre vyššiu cenu, nekúpili. Nič viac, nič menej.

Kozy som choval už predtým, ako so začal žiť s Leou. Neďaleko, na Členkovci, som mal malé gazdovstvo a ako som sa presťahoval ja, presťahovali sa aj kozy. Členkovec som predal a tu sme za to kúpili nejakú ďalšiu pôdu. Kozy chováme len pre vlastnú potrebu a potreby centra. Ja mám k pôde  blízko a neskôr by som chcel postupne vybudovať záhrady, aby bolo dosť jedla pre nás a aj pre návštevníkov centra. Myslím, že aj to je o práci s energiou.

Je možné vás kontaktovať v prípade, že sa medzi čitateľmi nájde niekto,  kto by u vás chcel zorganizovať nejakú zaujímavú akciu v duchu, o akom sme písali?

Paľo: Samozrejme. Dvere sú všetkým otvorené. Sme zariadení skôr pre menšie skupiny (10 – 15 ľudí, s trochou skromnosti 20), ubytovanie je v 3 izbách, v centre je spoločenská miestnosť, meditačná miestnosť, jedáleň, kuchyňa, WC, sprchy, vonku otvorená terasa, plocha na cvičenie, lúka, les a aj pustovňa v lese. Kontakt: tel.:032/777 8049; mail:ziman@mail.t-com.sk.


späť