English Slovensky

V tanci používam tie isté princípy, ktoré riadia vesmír

Rozhovor s Freyom Faustom

Zuna Kozánková

Keď vidíte tancovať Freya Fausta, máte pocit, že v detstve spadol do kotlíka čarovného nektáru pohybovej dokonalosti, a kúpal sa v ňom dosť dlho na to, aby bolo jeho telo na tanec uspôsobené tým presným spôsobom. V tomto tele navyše tancuje aj jeho prírodná duša, a preto nedokážete od neho odtrhnúť oči, či už je na javisku ako performer alebo v štúdiu ako pedagóg.

Frey Faust vyvinul pohybovú metódu Axis Syllabus, založenú na práci s prirodzenými pohybovými princípmi, ktoré sú univerzálne pre všetky oblasti nášho života. Rešpektuje ľudské telo, nepresahuje jeho prirodzené limity, no zároveň mu dovoľuje obrovské množstvo pohybových možností, ktoré sú zaujímavé svojou kvalitou i estetickou stránkou. Bolo veľmi príjemné stretnúť ho opäť po mnohých rokoch a debatovať s ním aj o tom, čo úzko súvisí s témou tejto Tanečnej zóny.

Kotlík s čarovným nektárom sa nekonal

Frey Faust: Na svet som prišiel už chronicky chorý. Mal som silné problémy s dýchacím systémom a mnoho problémov s trávením. Tieto neduhy sa ťahali celým mojim detstvom až do skorej dospelosti a donútili ma dávať si na seba pozor. Musel som dodržiavať diétu, aby som prežil. A neskôr, na začiatku môjho štúdia tanca, som mal vážny úraz kolena, ktorý sa skončil operáciou menisku. Táto slabosť, trvajúca i roky po tom, ma donútila byť k telu veľmi pozorný. Veď som len začínal tancovať! Musel som sa začať učiť ako moje telo pracuje, pretože bolesť bola vždy veľmi blízko. Keď som urobil niečo, čo išlo mimo normálu, moje telo mi ihneď vyslalo varovný signál. Iní mladí ľudia s dobrým zdravím mohli viacej riskovať i bez hrozby neodvratného porušenia zdravia. Ja som nemohol.

Zuna: O akú diétu išlo a čím ti pomáhala? Dodržiavaš ju aj dnes?

Bol som vychovaný na makrobiotike, ktorej som plne dôveroval do svojich tridsiatich siedmych rokov. Neustále cestovanie však nie je príliš vhodná situácia na dodržiavanie nejakej diéty. Pravidelne praktikujem rôzne očisty tela. V súčasnej dobe užívam gelomyrtol, dávam si čistý jogurt každé ráno, jem bielkoviny a zeleninu, žiadne jednoduché karbohydráty ani cukor. Nie som však striktný v ničom, nemyslím si, že život bez dobrodružstva a risku by bol zaujímavý.

Čo prináša čas

Si o desať rokov starší od čias, kedy sme sa prvý krát stretli. Aj tvoje telo je o desať rokov staršie. Čo sa v ňom zmenilo? Berieš to ako negatívum alebo ako výzvu?

Niekedy nie je jednoduché zistiť, či mám menej sily a energie. Keďže viem, ako sa pohybovať efektívne, dokážem tento svoj nedostatok kompenzovať. Mám pocit, že výhody stárnutia sa neprejevujú fyzicky, ale mentálne. V tom, že dokážete trpezlivo posúdiť následky možných rozhodnutí, a ste teda schopný sa rozhodnúť pre správný pohyb, kterým dosiahnete výsledok.

Moje telo sa tiež mení. Starnem. Myslím však, že nepretržité štúdium, neustále pátranie, sústavné kladenie otázok pri mojom uvedomovaní si vecí zapríčinili, že sa cítim veľmi dobre aj pri zmenách prichádzajúcich vekom. Každý deň kontrolujem aké je moje telo, pozorujem kto som. Neustále sa adaptujem a viem, že nič nie je dokonalé. Stále robím chyby, ale myslím, že celkovo to robím dobre, ak vezmeme do úvahy úraz, ktorý sa mi stal, a ďalšie problémy s tým spojené. Mám štyridsať sedem rokov a necítim, že by som stratil rozsah možností. Stále sa niečo nové učím. Sú chvíle, kedy si ublížim a tak musím spomaliť.

Si ešte stále schopný robiť tie prvky, ktoré nedokáže hocikto? Napríklad prvky pochádzajúce z breakdance a podobné „krkolomnosti“?

Prvky z break dance robím stále. Teraz však cítim ťažkosti v skokoch, už nie sú tak vysoké ako predtým. V skutočnosti sú veci, ktoré dokážem urobiť teraz a nedokázal som ich urobiť predtým. Takzvané „power moves“ alebo skákanie na rukách som sa ešte nenaučil. Ale myslím, že keby mi to niekto vysvetlil, tak sa to naučím. Je to otázka času. Tak ako v každej inej reči, keď sa ju učíš, potrebuješ čas, ktorý do toho investuješ.

Využívaš aj iné cesty okrem tanca, ktoré ti pomáhajú udržiavať tvoje telo v dobrom stave?

Navštevujem parné kúpele Hammam, saunu, chodím spať v normálnom čase, čo je okolo 23. hodiny, správne dýcham a telu dožičím stretching. Nezabúdam denne prijímať dostatočné množstvo čistej vody, snažím sa jesť bio potraviny, čo je v súčasnom svete dosť ťažké a drahé. Svet je vo veľmi ťažkom období, je však úplne jasné, že jesť chemikálie, obliekať si chemikálie a vystavovať svoje telo látkam, ktoré sú toxické, nie je dobré pre naše zdravie. Ctím si lásku, chodím na tanečné hodiny, ktoré ma podnecujú, študujem a aktívne vnímam dobré umenie. Tak často ako je to možné opúšťam mesto. Zdravie tela je riadené nervovým systémom, preto radosť a vnútorná rovnováha majú pre naše zdravie skutočnú hodnotu.

Axis Syllabus

Pred desiatimi rokmi si intenzívne učieval v blízkosti Bratislavy, či dokonca pár krát priamo u nás. Takže sme ťa mali na dosah. Mnohým z nás si otvoril oči, naučil nás veľa nového a podstatného. Čo sa odvtedy u teba zmenilo, čo je nové v tvojej práci?

Pred desiatimi rokmi som len začínal dávať dohromady súčasti metódy, ktorú nazývam Axis Syllabus. Bola to empirická zbierka pohybov, viac v inštinktívnom štádiu, než v hľadaní odborného porozumenia a v používaní hlbších anatomických vedomostí. Ostatných desať rokov som veľa študoval, rozprával sa s expertmi z rôznych oblastí a to mi dalo precíznejšiu predstavu o tom, ako telo funguje. A samozrejme to zmenilo aj spôsob ako používam svoje vlastné telo. Tanečníci sú zvyčajne vzdelávaní k tomu, aby používali svoje telo konceptuálnym spôsobom, teda spôsobom založenom viac na pojmoch, než na vedomom používaní možností i obmedzení vlastného tela. Zaoberáme sa viac kompozíciou času, myslíme viac na architektúru či estetiku pohybu, než na jeho mechaniku. Myslím, že máme silnú tendenciu skúšať buď ignorovať alebo prekračovať prirodzené limity tela.

Keď som prišiel do Bratislavy, mal som za sebou nejaké objavy, ktoré mi uľavili od bolesti kolena a bol som z toho veľmi nadšený. Myslel som si, že mám nejaké nástroje, ktoré sú univerzálne pre kohokoľvek. Počas tých desiatich rokov som viac a viac objavoval, až som nakoniec zistil, že tu nie je len jedno riešenie. Viem, že existujú fundamentálne princípy, s ktorými každý musí žiť: všetci pracujeme s gravitáciou, zotrvačnosťou a podobne, ale spôsob, akým to kto robí, môže byť odlišný. Na študentoch, ktorí ma s presvedčením nasledujú už dlhý čas, som mal možnosť vidieť efekt a zároveň aj opraviť si vlastné chyby.

Takže si sa hýbal odlišne ako teraz?

Áno, dnes je moja práca viac usadená, rozumiem svojej chrbtici detailnejšie, stal som sa viac uzemnený, lepšie si cítim vlastné centrum. Zmenil sa tonus môjho svalstva, mám viac aktívnych vrstiev svalov, viac pružnosti.

Bol tvoj inštinktívny prístup k pohybu v minulosti príliš vzdialený od odborných poznatkov, ktoré si štúdiom získal?

Mnohé veci som robil správne, v mnohých som sa mýlil.

Predstav čitateľom Axis Syllabus.

Axis Syllabus je ako zásobník, kam sa vkladajú všetky informácie ohľadom tela. Tie, ktoré sú overené skúsenosťami, ale aj tie empirické. Tento spoločný priestor poskytuje jeho jednotlivým prvkom možnosť sa navzájom poprepájať a tak sa môžu využiť efektívnejšie. Metóda Axis Syllabus bola vytvorená na premostenie medzery medzi informáciami a ich potenciálnymi používateľmi. Je to inštrument pre analýzu.

Filozofickou motiváciou je hlboký vzťah k prírode. Obsahuje univerzálne pohybové princípy, ktoré som nevymyslel ja. Existovali tu vždy. Sú to tie isté princípy, ktoré riadia vesmír, a ktorým sme i my podriadení. Boli sme vytvorení pre toto prostredie a sme závislí na jeho zákonoch. Môžeme s nimi pracovať alebo s nimi súperiť. Reagovať však na ne musíme vždy, od prvého dňa, čo sme na tomto svete až po chvíľu, keď odtiaľto odídeme. Univerzálne pohybové princípy sú vesmírom. Môžeme ich pozorovať, rozoznávať a rozvíjať, ale nikto si nemôže robiť zásluhy na tom, že ich vymyslel.

Axis Syllabus nie je spôsob tancovania, ale zásobník informácií. Ak niektorá z týchto informácií už nie je použiteľná, môžeme ju odstrániť. Ak je iná informácia vhodnejšia, môžeme ju prijať.  Syllabus v starej gréčtine znamená zoznam, súbor, nie spôsob tancovania.

Axis Syllabus nazývaš metódou, nie technikou. Aký vnímaš rozdiel medzi týmito dvoma slovami?

Je tu veľký zmätok okolo slova „technika“. V tanečnom svete máme totiž tendenciu nazývať technikou nejaký pohybový slovník. Tieto dve slová sú zmätočné už od čias Isadory Duncan. Rád by som očistil slovo „technika“ a vrátil mu jeho pôvodný zmysel. A tým je „spôsob, akým sa veci hýbu“ alebo „ako veci fungujú“. A to nie je obmedzené len na telo tanečníka, je to spôsob akým funguje vesmír. To, čo my umelci robíme, sa väčšinou vzťahuje na náš estetický výber. Neodsudzujem to, je to proste tak. Nie je moc čestné nazývať sériu pohybových nápadov technikou. Sú to spôsoby ako dostane pohyb nejaký vzhľad, spôsoby akým pohybu určíme isté línie. Je tam možno určitý technický aspekt, ale motív samotný je estetickým výberom toho ktorého umelca, pedagóga.

Technika má čo dočinenia s fenoménom dlhovekosti tanečníkov. Janet Panetta bola prvá osoba, ktorá zdôraznila, že hlavným záujmom choreografa je štýl a nie technika. Je síce fajn volať vlastný pohybový slovník technikou, ale je to aj zavádzajúce. Janet povedala, že technika nám dovoľuje tancovať dlhšie. Ak sa vyučuje a pochopí správne, uchováva naše zdravie, pretože nám poskytuje návod na správne držanie tela. Dáva nám prostriedky na vytvorenie dobrého a efektívneho kostrového zoskupenia, učí nás brať výhody z vlastnej hybnosti a kinetickej energie.

V čom je metóda Axis Syllabus iná?

Nikdy by som nepovedal, že som touto metódou objavil niečo nové. Je to konsolidácia poznatkov. Čítal som mnohé knihy, pýtal sa expertov, neustále sa učím, opakujem veci, ktoré som povedal, napísal, alebo ktoré mi iní ľudia povedali. Opakujem výsledky odborných vedeckých experimentov a využívam názory ľudí, ktorí učinili hlboké štúdium toho, ako telo pracuje.

Ktorí sú to?

Serge Gracovetsky, kanadský expert biomechaniky, špecialista na mechaniku chrbtice. Paul Chek, športový kancelár, ktorý sa v podstate vzdelal sám, ale je všeobecne akceptovaný za jeho znalosti v oblasti ľudského tela. Vytvoril Chek institut, ktorý môžete nájsť aj na webe a prečítať si tam jeho veľmi dobré články. Odporúčam ich, sú veľmi jasné, písané jednoducho a pochopiteľne (www.chekinstitute.com). Ďalej sú to Mabel Todd, Moshe Feldenkrais, Bonie Bainbridge Cohen, Janet Panetta, Xavier Bourrion, Irene Dowd, Daniel Quinn, Mestre Berra, ktorí sú tanečníkom viac známi a mnohí s ich poznatkami pracujú.   

Je Axis Syllabus kodifikovanou metódou? Máš už nejakých absolventov, ktorí môžu Axis Syllabus vyučovať?

Okrem mňa je dvanásť certifikovaných učiteľov a dvadsaťosem študentov je vo vzdelávacom programe „ teachers training programme“. Je nás teda cez štyridsať a stále sa to rozvíja. Axis Syllabus je nádoba, kam sa ukladajú informácie overené štúdiom. Obsah tejto nádoby nie je stabilný, neustále sa dopĺňa. V rámci štúdia tejto metódy organizujem diskusné stretnutia, tzv. „teachers laboratory“, kde sa stretávame na jednom mieste a rozprávame o rôznych témach, nápadoch, skúsenostiach, poznatkoch týkajúcich sa tejto metódy, ľudského tela a pohybu. Máme na webe fórum  (www.axissyllabus.com), kde otvorene diskutujeme. Keď má niekto o niečom pochybnosť a my uznáme, že má pravdu, akceptujeme to a niekedy takú myšlienku úplne vyradíme a nahradíme ju novou, pretože sme pochopili, že je zmysluplnejšia. Myslím, že tam je určitý systém, na ktorom metóda stojí. Ale život prináša stále niečo nové. Cítim, že ak by táto metóda začala byť príliš systematická, bez možnosti zmeny, skostnatela by, zriekla by sa nových perspektív. To hovorím aj mojim študentom a celej „axis komunite!“

Telo ...

Ako vnímaš iné prístupy k telu, ako Rolfing, Feldenkrais, Alexander techniku,...?

BMC, Špirálna dynamika, Gyrotonika, Breema, Biodynamika, Franklin, BioDanza, Padovan, Pillates, atď. Všetko sú to dobré disciplíny a majú čo ponúknuť. Všetky čerpajú z rovnakej základnej informácie, ale pole je také široké, že je v ňom priestor pre každú z nich. Moje najobľúbenejšie sú Feldenkrais - pre jeho princíp, že človek potrebuje objavovať vlastné telo a byť si vlastným liečiteľom; Paul Chek - pre jeho diskusiu o funkčných cvičeniach a o premenlivosti tréningu ; Alexander - pre jeho objav akým spôsobom spolu súvisí koordinácia končatín a dychu s dispozíciami atlanto-occipitálneho pohybového centra. Z diaľky som sledoval Rolfing a diskutoval s ľuďmi, ktorým sa po ošetrení zmenil život. Jeden môj žiak je Rolfer. Pravidelne mi nosí ich časopis. Rolferi upozorňujú na vývoj vedeckého poznania a ich myšlienky sú inovativne a inteligentné.


A čo jóga?

Joga je pre mňa viac o koncepte, než o aktivite. Praktizujem niektoré jogové princípy, ako napríklad využívanie životnej energie prány, dychové cvičenia, vnútorný pokoj a meditatívne uvedomovanie si vlastnej existencie. Robím to však v mojom pohybe, pretože moja práca je o prúde pohybu priestorom, a nie o sedení v pokoji. Integroval som mnoho jogových asán do vlastných pohybových vzorcov, tie som však prekonfiguroval tak, aby kĺby ostávali spolu, namiesto toho, aby sa príliš oddeľovali, ako sa deje pri asanách. 

Hovoril si, že dnes používaš chrbticu iným spôsobom ako kedysi. Opíš mi ten rozdiel.

Naučil som sa, že „side bending“ (úklon stranou) je fenoménom váhovej distribúcie. Treba rozložiť váhu postupne, tak ako keď prenášame váhu na chodidlo pri chôdzi. To dovoľuje udržať a podporiť všetky tri prirodzené zakrivenia chrbtice, integrovať ich a nájsť oporu v kostre. Keď ukláňam telo do strany, musím dať váhu postupne na každý stavec. To mi dovoľuje získať oporu v situáciách, kde som v minulosti zvykol svoju chrbticu dokriviť a skrútiť, kde som stavce od seba oddeľoval alebo som príliš zatláčal na okraje medzistavcových platničiek. Potrebujem menej sily, pretože moje hlboké chrbtové svaly, ktoré spevňujú chrbticu, sú silnejšie. Lepšie držia chrbticu pokope, pretože váha je vedená cez kostru a toto vytvára hlbokú vnútornú silu.

Zdravie  a dlhovekosť

Myslíš, že tvojim prístupom k tancu a k jeho výuke prispievaš k dlhovekosti tanečníkov, k dlhovekosti ich tiel? 

Myslím si, že Axis Syllabus tanečníkom pomáha, ale skutočnú odpoveď na otázku, či im to pomáha tancovať dlhšie, nám dá až čas. A možno moje vlastné schopnosti už niečo naznačujú. Mám štyridsať sedem, čo nie je až taký vysoký vek. Ale vzhľadom na operáciu menisku, keď som mal dvadsať rokov a lekári mi aktívny tanec zásadne vyhovárali, to robím vskutku dobre. Svedčia o tom aj skúsenosti mojich študentov, ktorí sa po ťažkých úrazoch rýchlo zotavili a vrátili sa k tancu, pretože praktikovali Axis Syllabus. Vrátilo sa im zdravie a sila. Vždy je tu risk, že si môžeme nejako ublížiť. Axis Syllabus je veľmi mladá disciplína, takže musíme čakať aspoň ďalších desať rokov, aby sme videli koľko ľudí má z toho skutočný úžitok, a akým presne spôsobom.

Učíš svojich študentov vnímať vlastné zdravie celostne a starať sa oň? Mňa si pred desiatimi rokmi veľmi ovplyvnil aj v tomto smere. Stačilo byť v tvojej blízkosti, vnímať ťa a klásť ti otázky.

Nie, nemám na to vyhradené špeciálne hodiny. Ľudia, ktorí sú blízko mňa, sa ma na to pýtajú sami. Nestarám sa do súkromného života svojich študentov. Ak v mojej blízkosti fajčia, tak sa sťažujem, pretože nechcem fajčiť ani pasívne. Ale ich osobný život je ich vlastný. Keď sa stanú mojimi priateľmi, pocítim zodpovednosť povedať im, čo si myslím. Je to však preto, lebo cítim, že mi dôverujú, takže sa odvážim aj týmto spôsobom k nim priblížiť. A tiež si rád vypočujem, keď mi moji priatelia povedia, čo by som ja mal robiť lepšie. Nemyslím, že mám za ich zdravie zodpovednosť, nemám právo tlačiť ich k niečomu, čo nechcú. Stačí, že prichádzajú za mnou a dôverujú mi v otázkach ľudského tela. Ak ich niečo bolí, tak ma žiadajú o pomoc, potrebujú sa zorientovať v príčinách bolestí. Napokon sa ale stáva, že ak sa niekto venuje tejto práci dlhšie, začne si byť prirodzene vedomý aj iných súvislostí. Napríklad toho, že keď sa naje alebo napije niečoho, čo jeho telo odmieta, niečo zjavne nebude fungovať. Pretože telo sa stáva viac a viac inteligentnejším a vnútorné napätie mu povie, že robí niečo, čo mu môže ublížiť. 

Ja nechcem byť nikoho duchovný alebo mentálny vodca. Môžem ponúknuť informácie, ktoré mám, a ktoré mne možno pomáhajú. Zároveň si myslím, že mladí ľudia musia robiť aj chyby. Musia ísť za hranice možností. To je súčasť mladosti. Ak by to nezakúsili, tak by neboli schopní pochopiť hodnotu tej múdrosti.

Svojim vyučovaním si v podstate propagátorom dôležitosti fyzického zdravia. Čo si myslíš o tom, že sú tanečníci, ktorí o tele takto neuvažujú a tancom si vedome či nevedome ničia svoje telo?

Je právom každého umelca skúmať každú cestu a tému, nech je to hoci aj sebadeštrukcia. Tu je podstata súčasného umenia - oslobodiť umelca od dogiem a propagandy. Dnešný umelec nie je zviazaný tým, aby vo svojej práci komentoval spoločnosť, propagoval náboženstvo alebo dával zmysel hocičomu inému. Je to cenná sloboda, pretože ozajstná sila spoločenského prevratu a ľudského evolučného potenciálu súčasných umelcov je v tom, že sú schopní vyjadriť to, čo je v ich duši, nedbajúc na tlaky biznisu a akýchsi jednotných spoločenských ideálov. O zdravie je dôležité sa starať a uchovávať ho. Ale nie je to jediné, čo je na svete dôležité. Pochopiteľne musíme rátať aj s rizikom, ktorý so svojim konaním na seba berieme, ale totálne bezpečný život je nuda. Napokon aj tak všetci zostarneme, zoslabneme a umrieme. Nezávisle od toho, čo robíme.


 

Frey Faust je jedným z najpopulárnejších a dovolím si tvrdiť aj najkvalitnejších tanečných pedagógov dnešných čias. Pochádza z Kalifornie, kde ho do sveta umenia zasvätila jeho matka Skekhinah Mountainwater, významná osobnosť amerického ženského hnutia. Pod jej vedením účinkoval do svojich pätnástich rokov ako mím, tanečník a herec. Neskôr študoval v Paríži na Ecole Mimodrame svetoznámeho míma Marcela Marceau. V rokoch 1980 – 1990 pracoval s najlepšími americkými „movermi“ a performermi ako David Parson, Donald Byrd, Randy Warsaw, Ohad Naharin, Meredith Monk, Merce Cunningham a Stephen Petronio. Po tomto období dostal rezidenciu vo Werkstatt v Dusseldorfe, kde začal koncipovať metódu Axis syllabus. Po siedmych plodných rokoch v Nemecku sa premiestnil na Azúrové pobrežie, kde viedol umelecké centrum The Turning Point v Marseille.

uverejnené v časopise Taneční Zóna 2/2008