text_Zuna Vesan Kozánková_2011
Myslím, že snáď každý zažil pocit prázdnoty, ktorý prináša tvorivá kríza. Tvorivosť je totiž opakom prázdnoty, sú to dva konce jednej línie. Neznalí toho, že tento proces je prirodzený a nevyhnutný, sami seba často v takomto stave obviňujeme zo zlyhania, bojujeme proti nemu, zubami-nechtami sa snažíme zotrvať v tvorivej plodnosti, až kým nepochopíme, že tento boj nemá význam. V tomto boji totiž nejde o víťazov a porazených. Ide tu o prijatie prirodzeného chodu vecí. Pokúsim sa vám tento proces priblížiť prostredníctvom starého taoistického textu -I-ťing – Kniha premien, ktorého univerzálna múdrosť sa dá aplikovať na všetky oblasti života.
Žijeme v chaose, a nie som prvá, ktorá o tom píše. Napríklad uprostred zimy, kedy v našich zemepisných šírkach panuje v prírode oddych, absolútny pokoj, kupujeme v obchodoch čerstvé jahody, jarnú cibuľku či melóny. Nemáme problém zimu premeniť na leto v priebehu pár hodín letu na opačnú stranu planéty, pretože nechceme rešpektovať premeny prírody a rozhodli sme sa, že nám zima nevyhovuje. Máme pocit, že môžeme prírodu obalamutiť svojimi pomerne ľahko uskutočniteľnými nápadmi. Chceme, aby nám bolo stále dobre, aby sme si stále užívali vrchol dobrého pocitu. Ľahko sa tak dostaneme do zmätku, v ktorom prestávame mať kontakt sami so sebou a prestávame vnímať svoje skutočné potreby. Našou prirodzenou súčasťou je aj nepohoda, útlm, oslabenie, pád. Tieto pocity však zvykneme považovať za prejav zlyhania; slabosť, ktorá je prirodzenou súčasťou každej ľudskej bytosti, považujeme za nepriateľa.
Do vnútorného chaosu sa ako tvorca dostáva aj umelec. A dostáva sa tam veľmi ľahko, pretože on a jeho práca sú neustále a prirodzene konfrontované s vonkajším svetom, názormi mnohých ľudí, ktorým ponúka svoje diela. Umelec sa vo svojej podstate potrebuje podeliť o to, čo vytvoril. Háčik sa však začína objavovať vtedy, keď sa neustále snaží byť úspešný, túži po tom, aby sa výsledky a úspech dostavili čo najrýchlejšie, pričom tvorivý proces je často zdĺhavý, s nejasným koncom, nejasným výsledkom. A keď sa tieto jeho predstavy nedejú (čo je prirodzené, pretože ani počasie nie je stále „dobré“), dostáva sa do frustrácie. Kdeže sme navyknutí pozerať sa viac na to, čo sa deje okolo nás, nechávame sa rýchlo opantať názormi druhých, pričom zabudneme na to, čo sa deje v nás. Tak sa dostávame pod nátlak okolností. Tlačí na nás okolie – aby sme boli stále dobrí a úspešní, aby sme tvorili predstavenia, ktoré sa budú páčiť, ktoré budú vybrané na platformy, festivaly, dostanú také a také ocenenia … Tlačia nás kritici a kolegovia, ktorých často vnímame ako konkurentov, tým, že si pri malom náznaku nášho zostupu s radosťou zgustnú na našich momentálnych „slabostiach“. No najzhubnejší nátlak, ktorý je na nás páchaný, je nátlak nás samotných. Potrebujeme počuť akí sme dobrí, užitoční, chceme, aby sme boli stále žiadaní, stále uznávaní… Túžime po niečom, čo nie je reálne.
Každá vec, bytosť, jav, činnosť, pocit… na tomto svete podlieha neustálym premenám. To sa týka aj tvorivého potenciálu a tvorivého procesu. Nech už je to proces tvorby predstavenia, tvorivý proces interpreta, tvorivý proces vedenia seminárov, ale aj napr. proces výchovy vlastných detí či „tvorba“ svojho vlastného života. Vyvíjame sa, a tento vývoj je založený na vzostupoch a pádoch, pričom vzostupy nemôžeme považovať za kladných hrdinov príbehu nášho vývoja a pády za hrdinov záporných. Obaja hrdinovia sú dôležití, držia sa za ruky.
Než sa dostanem k procesu vzostupu a pádu, ako ich vysvetľuje kniha I-ťing, opíšem proces života obyčajného jablka, ktorý v sebe skrýva veľa dôležitých informácií. V zime je materská jabloň vo fáze oddychu, čerpania nových síl. Na jar sa jablko latentne objavuje v miazge jablone, ktorá ho svojou vnútornou silou vytlačí na povrch vo forme kvetu. Ak kvet nezničí počasie, a ak ho opelí včela, začne sa z neho tvoriť plod. S narastajúcou silou svetla, tepla a vody plod rastie, silnie, získava živiny, farbu, chuť a koncom leta nadobro dozreje. Je to moment, keď sa všetka energia, ktorá ho od jeho počiatku tvorila, manifestuje najsilnejšie. Avšak práve v tomto momente jeho najväčšej sily, začína jeho skaza. Nemôže navždy a ani na dlhú dobu ostať takto zrelé. Buď sa stane pre niekoho potravou, alebo začne podliehať procesu hnitia. Nastúpia deštruktívne sily, ktoré neprinesú jeho absolútny zánik, ale premenu. Jablko v sebe obsahuje zárodky nového života skryté v semenách, alebo vo forme živín, ktoré pri konzumácii naplnia dotyčného energiou. Takže jeho skaza je podnetom a nevyhnutnosťou pre vznik niečoho nového. Podnetom pre premeny, na ktorých je založený celý náš život.
Kríza je prirodzenou súčasťou života, je predpokladom ku zrodu niečoho nového. Nebojme sa pádu, zlyhania. Ak si to dovolíme, bude ten stav len dočasný, bude to ozdravný prechod k niečomu novému, životaschopnému. To by si mal uvedomiť nielen tvorca, ale aj tí, ktorí ho hodnotia, kritizujú.
Univerzálna múdrosť Knihy premien
I-ťing, Kniha premien, je najstarší klasický čínsky text, pochádzajúci pravdepodobne z 12. stor. pred Kristom, ale niektorí odborníci tvrdia, že je omnoho starší. Obsahuje starú múdrosť, ktorá je výsledkom dlhého pozorovania zákonov vesmíru a prírody na našej Zemi, človeka a toho, čím človek odjakživa prechádza vo svojom vnútri. Popisuje kozmologické a filozofické predstavy cez metafory, v ktorých opisuje princíp dynamickej rovnováhy protikladov, evolúciu udalostí ako procesu a prijímanie zmeny ako nevyhnutnosti. Západná kultúra ho často redukuje len na vešteckú príručku. I keď aj dnes sa v Číne I-ťing používa ako orákulum, jej obsah je omnoho hlbší. Je to fundamentálny filozofický a kozmologický systém, ktorý pri dôkladnom štúdiu pomáha človeku pochopiť všemožné procesy v jeho vývoji, či vo vývoji všetkého okolo nás a tým mu prináša vnútorný pokoj a spojenie so sebou samým.
I-ťing sa skladá z obrazov, ktoré vznikajú z kombinácií takzvaných trigramov – čiar symbolizujúcich jin a jang. Spojením dvoch trigramov pri všetkých možných kombináciách vzniká celkom 64 hexagramov – obrazcov zložených zo šiestich čiar, ktoré predstavujú 64 rôznych archetypálnych situácií. Hexagramy pre nás predstavujú akýsi vzorec vesmíru. Pre našu tému som vybrala dva navzájom súvisiace hexagramy. Hexagram číslo 11 „Rozkvet“ a hexagram číslo 12 „ Úpadok“.
Hexagram „Rozkvet“
Rozkvět.
Malé odchází, velké přichází.
Zdar! Úspěch! Volný rozvoj ve štěstí.
Tento hexagram je evidentne pozitívny. Ak niekomu vyjde vo veštbe, znamená to, že táto situácia je priaznivá, šťastná, a tak sa môže do nej pustiť. Pre takéto obdobie je prirodzené, že sa veci budú rozvíjať, pretože nastal okamžik, kedy sa tvorivé sily najmocnejšie tlačia zvnútra smerom von. Takéto situácie sa objavujú aj v ľudskej činnosti a je to situácia typická pre jar. Hexagram prináleží obdobiu jarnej rovnodennosti, kedy ustupuje zimná pasivita a aktivita začína naberať na obrátkach.
Ďalší výklad hexagramu však ide do hĺbky tohto procesu, rozoberá jednotlivé štádia rozkvetu, pretože aj rozkvet má svoj počiatok a koniec, a tieto štádia sa dajú rozdeliť na šesť etáp, šesť čiar v hexagrame. Odkrýva sa tu takto aj moment, ktorý je v tomto procese latentne skrytý – po dovŕšení rozkvetu začína zostup. Pretože nič nie je statické, všetko je v neustálom procese.
Není roviny, po které by nenásledoval svah.
Není odchodu bez návratu.
Je bez úhony ten, kdo zůstane vytrvalý v nebezpečí.
Nestěžuj si na tuto pravdu, nelituj své úpřimnosti.
Užívej štěstí, které ještě máš.
Všetko pozemské podlieha striedaniu. Po rozkvete nasleduje zánik. To je večný zákon života. Akokoľvek je situácia priaznivá, prechádza fázami, kde na začiatku je vzostup a na konci zostup. To zlé, či ťažšie v našom živote môže byť síce potlačené, ale nie natrvalo odstránené. Vráti sa to. Tento fakt tu nie je preto, aby nám spôsoboval frustráciu. Má skôr zabezpečiť to, že v období úspechu, blaha a šťastia, neupadneme do zaslepenia a budeme sa držať pri zemi. Múdrosť je skrytá v tom, že ak prežívame obdobie rozvoja, tak si ten moment užívajme, ale s vedomím toho, že pri dovŕšení tohto stavu prijmeme zároveň aj to, čo prirodzene nasleduje. Ak si toto uvedomíme, nebudeme chcieť predlžovať to, čo už skončilo a budeme tak čerpať silu z toho, čo práve nastalo. Dá sa povedať, že vtedy nebudeme robiť chyby. Pretože tým, že nebudeme chcieť to, čo už nie je možné, budeme pociťovať naplnenie i v dobách náročnejších, krízových.
V poslednej fáze hexagramu „Rozkvet“ stojí:
Obranný val se bortí do příkopu.
Teď nepovolávej vojska.
Jeho vlastní město dostáva výstrahu i pověření.
Vytvalost přinese zahanbení.
Dolieha to, čo sa vždy musí stať – premena, v ktorej je prirodzené sa poddať. Jedine to nám pomôže byť naplno v kontakte so sebou samým. Nenechať sa oslabovať názormi druhých a tým, čo sa odohráva okolo nás. Ak by sme takémuto procesu chceli vzdorovať, bolo by naše zrútenie ešte horšie a následkom by bolo naše vlastné zahanbenie. Treba si teda uvedomiť, že už v procese vzostupu je zárodok zostupu! Nie je to smutné, je to fakt. Dobrou správou ale je, že to funguje aj opačne – v procese zostupu, v procese, ktorí nemáme radi, pretože vtedy sa nám nedarí, upadáme a hanbíme sa za to, je už zárodok následného vzostup.
Hexagram „Úpadok“
Špatní lidé nejsou ku prospěchu.
Vytrvalosti ušlechtilého člověka není na míste.
Velké odchází, malé přichází.
Hexagram je priradený k mesiacom august, september, kedy rok prekročil svoj vrchol a pripravuje sa na jesenné vädnutie. Vo vnútrach začíname pociťovať prichádzajúcu slabosť a cítime, že nátlaky zvonka nám nerobia moc dobre. Mnohí ľudia, ktorí na nás tlačia, sa chovajú hlúpo, egoisticky, plní absolútnej nevedomosti. Vhodné je vtedy s nátlakmi takých ľudí nebojovať a utiahnuť sa viac do seba, kde jedine môžeme objaviť naše skutočné potreby a procesy vnútornej premeny. Takýto ušľachtilí ľudia sa teda nedajú vo svojom vnútri zmiasť. Ak aj už nemajú možnosť pôsobiť navonok, tzn. napríklad tvoriť, predsa však ostanú v kontakte so sebou a rozvíjajú sa ďalej. I keď práve v tejto chvíli to navonok nie je vidieť. To nie je prehra, je to prejav prirodzeného momentálneho oslabenia. A práve v takejto slabosti je sila. Je to prejav vnútornej sily, tej miazgy života, v zotrvaní vo svojom, ktoré práve v tomto období nie je vhodné na prienik do vonka.
Hexagram ďalej radí:
Tak se ušlechtilý člověk uchýlí ke svým hodnotám,
aby unikl obtížím.
Nenechá se uctívat platy.
Pokiaľ sa aj navzdory dočasnej, ale prirodzenej prázdnote bojíme vstúpiť do seba, stiahnuť sa z „verejného priestoru“ a snažíme sa naďalej fungovať navonok tak, akoby v nás k žiadnym zmenám nedochádzalo, môžeme sa dostať do situácie prijímania ponúk, ktoré vyzerajú lákavo. To môže byť pre nás nebezpečné. Môžeme sa dostať do situácií, kedy začneme robiť to, s čím v hĺbke svojej duše nesúhlasíme, v čo vlastne neveríme, to, čo nás nenapĺňa, a ak tieto ponuky prijmeme, tak miesto radosti, pocítime ešte hlbšiu frustráciu alebo zmätok. Je to moment, kedy sa od seba oddeľujeme. Múdry človek dočasne skryje svoju cenu a stiahne sa na čas do ústrania. Jeho vytrvalosť mu nakoniec prinesie úspech.
Snášet je a trpět
znamená pro nízkeho člověka zdar.
Velkému muži slouží uváznutí k úspěchu.
Existujú ľudia, ktorým uviaznutie a ústranie nevyhovuje a nebránia sa podliezavo lichotiť vplyvným ľuďom, brať ponuky, ktoré im dávajú len dočasný a povrchný prospech. Často krát sú náchylní zalepiť si oči prácou a ponukami, ktoré sú v rozpore s ich vnútrom, ale navonok sú komerčne zaujímavé. Tým sa dostanú do zamotaného kola, ktorý im neprospieva. I-ťing nazýva takých ľudí jednoduchými, nízkymi. Tento typ človeka stále po niečom prahne a možno to aj dosiahne, ale jeho duša sa nemôže kvalitatívne rozvinúť. A tak sa stáva, že po čase títo ľudia cítia, že nestačia na zodpovednosť, ktorú na seba zobrali. Aj keď to neukazujú navonok, možno sa aj začínajú vo vnútri hanbiť.
A tu je podľa I-ťingu začiatok obratu:
Mať nebeský mandát nie je chyba.
Stejně smýšlející se teší požehnání
A ďalej sa to vyvíja takto:
Uváznutí polevuje.
Pro velkého člověka štěstí.
Iba ten, kto ostal v spojení so sebou vo svojom vnútri, iba ten, kto v ústraní nechával vykvasiť svoje nové, doposiaľ skryté kvality, a nemrhal silou navonok, tak ten sa môže opäť vrátiť k plnohodnotnej práci a bude ju vykonávať s novým sviežim dychom.
Konfucius o tom píše:
„Nebezpečí vzniká tam, kde se človek cíti na svojom mieste istý. Skaza hrozí tam, kde sa človek snaží uchovať súčasný stav vecí. Zmätok vzniká tam, kde má človek všetko v poriadku. Preto ušľachtilý človek, keď si je istý, nezabúda na nebezpečenstvo; keď zotrváva, nezabúda na skazu; a keď má poriadok, nezabúda na zmätok. Tým sa dostáva do bezpečia a ríša bude uchovaná.“
A preto sa nebojme momentu, kedy cítime, že určité veci nám už nejdú tak ako predtým. Nebojme sa zastaviť, pozrieť sa úprimne sami sebe do očí a priznať si únavu, prázdnotu, a nechať to všetko vyhniť. Nesilme sa za každú cenu byť produktívni a stále na výslní. Vedzme, že práve vtedy, nech už sa cítime akokoľvek ťažko a nepríjemne, sa rodí začiatok našej novej sily a nového dychu. Tak môžeme tvoriť živé diela živé, ktoré rezonujú s našimi vnútrami.
Použité citáty hexagramov a inšpirácie pri písaní textu z knihy Richarda Wilhelma „I-ťing Kniha proměn“ (Portál 2003) a z knihy Michela Vinoradoffa „Yi Jing Běh osudu“ (Pagoda 2007).
Uverejnené v časopise Taneční zóna 1/2011