Text_Zuna Vesan_2008
Na začiatku nášho života sme všetci obdarovaní určitým množstvom energie, ktorú žitím míňame. Odkiaľ sa však táto energia berie, kam sa vytratí a čo to vlastne je?
Definovať slovo energia dostatočne uspokojivo je takmer nemožné. Nemôže byť totiž pochopená analytickou mysľou. Sama osebe je neviditeľná, nedá sa uchopiť, rozobrať. Je všade, vo všetkom, všetko, čo dokážeme pomenovať, je iba energia, manifestujúca sa v rozličných formách. Energia je stolička, pes, ľudské telo, liečivá bylina, vzduch, príliv – odliv, energia je pohyb, tanec, hudba, myšlienka, slovo, inšpirácia, energia je čas, ktorý niekde strávite, ale aj to, čo cítite, keď ste medzi priateľmi, či nepriateľmi, energia je to, keď niekomu poviete „milujem ťa“…
Všetko je len stavom kondenzácie
Podľa taoistickej filozofie sa svet ustavične sám tvorí neustálym vývojom, neprestajným vznikaním a zanikaním, z jediného materiálu, prvotnej energie, ktorá nie je ani hmota, ani duch. Všetko je len jedným z jej aspektov a stavov väčšej či menšej kondenzácie. Ako hovorí čínsky taoistický filozof Čuang-c´: „Človek vďačí za svoj život zhusťovaniu energie – dokiaľ sa zhusťuje, je to život; ako náhle sa rozptyľuje, je to smrť“. Túto smrť však nemožno chápať ako koniec energie, je to len návrat do stavu „zatiaľ neurčenej potenciality“, v ktorej dôjde k novej kondenzácii do novej formy.
Energia ako existencia sa teda neustále premieňa a pritom nikdy neprestáva byť. Kvapka rosy, ktorá kondenzuje v chlade noci, sa behom dňa zahrieva a vyparuje, stúpa hore, aby sa stala súčasťou oblaku, v ktorom môže zmrznúť a potom ako ľadová krúpa padať na Zem, kde sa opäť roztopí do kvapky vody. Je to tá istá energia, ktorá však vďaka svojim rôznym procesom nadobúda rôzny tvar.
Ľudské telo
To isté sa deje aj s ľudským telom. Zhluk buniek rastie a vytvára dokonalé ľudské telo, ktoré sa rodí na svet ako dieťa. V tele človeka bunky neustále odumierajú a obnovujú sa, takže ak uvažujeme v pojmoch zloženia tkanív, kostí a krvi, nie je vlastne dospelý jedinec totožný s pôvodným dieťaťom, čo sa týka jeho primárnej substancie. No aj tak je to tá istá osoba.
Všetci sa rodíme s hojnosťou energie, ktorú taoisti nazývajú prvotnou energiou. Táto primárna životná sila človeka vzniká prenatálnou esenciou matky a otca. Od počatia sa začína zhromažďovať v obličkách novej bytosti, kde sídli a za pomoci orgánov sa distribuuje do tela po celý život. Keď sa vyčerpá, človek zomiera.
Táto energia sa životom jedinca doplňuje o energiu vzduchu, ktorý dýcha a o energiu potravy, ktorú konzumuje. Ide o postnatálnu životnú energiu vyživujúcu orgány nášho tela. Taoizmus používa termín „čchi“ k označeniu životnej sily – vitálnej energie, ktorá je základným predpokladom života. Zjednodušene sa dá povedať, že čchi v človeku je kombináciou prvotnej energie obsiahnutej v obličkách s energiou vdychovaného vzduchu a konzumovanej potravy.
Čchi môžeme popisovať a triediť z rôznych aspektov. Dá sa však povedať, že v ľudskom tele plní funkciu hybnej sily, funkciu zateplovaciu, transformačnú (napr. premena potravy na energiu pre život), vyživujúcu a ochrannú. Čchi sa v tele neustále pohybuje, bez prestania telom cirkuluje. Vstupuje a vystupuje, stúpa a klesá …, niekedy rýchlo, plynulo, inokedy pomaly, lenivo. Jej kvalita a množstvo sa menia podľa dennej doby, veku, ročného obdobia, poveternostných vplyvov, či stavov mysli, sociálnych i ďalších faktorov. Tak, ako krv prúdi v žilách, či lymfa lymfatickými cestami, tak energia čchi prúdi v tele systémom energetických dráh – meridiánov. Spájajú vonkajšie a vnútorné, horné a dolné časti ľudského tela, na niektorých miestach sledujú totožné línie svalov, na iných miestach vstupujú priamo do určitých orgánov a zásobujú ich energiou. Meridiány, rovnako ako čchi sama osebe, nie sú na tele viditeľné, ale na dotyk sú citeľné. Je možné v nich zistiť množstvo a kvalitu čchi, objaviť energetické blokády a rôznymi technikami ich odstrániť. Je možné s nimi vedome i nevedome pracovať rôznymi cvičeniami, či dokonca tanečnou improvizáciou.
Energetická ekonómia
Taoistickí mudrci pozerali na svoju vlastnú energiu ako na dokonalú jednotu. Za jeden deň získa mladá a zdravá osoba 100% potrebnej energie z jedla, vzduchu, telesného pohybu a odpočinku. A vydá približne 60-70% na svoj každodenný život: prácu, jedlo, trávenie, dýchanie, chôdzu atď. Ale ako človek starne, postupne získava menej a menej, aj keď jeho telo vyžaduje rovnaký výdaj. Takže začne prekračovať svoj účet tím, že odoberá energiu zo životne dôležitých orgánov – obličiek, pečene, sleziny, pľúc, srdca, slinivky, žliaz a nakoniec z mozgu. Ako vlastne môžeme s energiou ekonomicky pracovať?
Tu si treba bližšie osvetliť vzájomný vzťah prenatálnej a postnatálnej energie, o ktorých už bola reč vyššie. Prenatálna energia, sídliaca v obličkách, je neobnoviteľnou (alebo len veľmi málo obnoviteľnou) energiou. Jej kvalita, s ktorou sa narodíme, určuje našu výkonnosť, talent, inteligenciu, predispozície k chorobám, dĺžku života, celkový „drive“ človeka. Aké dostane dieťa genetické predpoklady, to záleží od toho, ako žijú jeho matka a otec minimálne dva roky pred narodením dieťaťa, lebo oni dávajú dieťaťu túto čchi. Ak pred narodením dieťaťa majú rodičia dostatok čchi, tak svojim spojením dajú dieťaťu poriadnu iskru do života. Úloha matky po oplodnení však nekončí. Dôležité je, do akej miery bude vyčerpávať svoj organizmus a ako sa bude stravovať počas celého tehotenstva i potom, keď dieťa dojčí.
Prenatálna energia je ako zásoba podzemnej ropy. A nech už si to všetci, kto ju využívame (či zneužívame) chceme pripustiť alebo nie, raz dôjde! A ak dôjde, už sa nedá naštartovať. U človeka sa tento stav nazýva smrť. Kým je človek mladý, veľmi dobre na tejto energii funguje, no zriedka kto si uvedomuje krátkodobosť, prchavosť a krehkosť v jej paradoxne obrovskej sile. Vyčerpávajú ju hlavne extrémy – ponocovanie, extrémne náročná práca, nadmerná práca, nadmerné hladovky, neustále cestovanie, potápanie, pohyb vo veľkých nadmorských výškach, prílišná horúčava alebo sucho… Ako tanečníci ju vyčerpávame práve vtedy, keď sa pre nás stane pravidlom prekonávať hranice svojej únavy. Keď príliš často pri pocite fyzického vyčerpania nedodáme svojmu telu pokoj. Alebo ak sme zvyknutí po nociach pracovať nad niečím „na čom stojí a padá naša budúcnosť“. Je to teda vtedy, keď často robíme tzv. „do výdychu duše“ s výhovorkou, že si neskôr ten oddych doprajeme. Týmto spôsobom života a prístupu k vlastnej energii sa však k tomu výdychu duše približujeme rýchlejšie.
Postnatálnu energiu môžeme dosť nepoeticky prirovnať k starostlivosti o naše auto – od výmeny kvalitného oleja, technických kontrol až po úplne prozaickú očistu interiéru i exteriéru. Je to tá dennodenná údržba, uchovávanie toho, čo funguje, čo nám poskytuje možnosti transportu, realizácie, komunikácie… Kvalita potravín, tekutín, ktoré prijímame, kvalita vdychovaného vzduchu, kvalita myšlienok, ktorými sa zaoberáme, kvalita medziľudských vzťahov… to všetko sú aspekty, ktoré určujú aj kvalitu našej postnatálnej energie, čiže energie, na ktorej žijeme. Človek, ktorý žije v súlade s prírodou, správne sa stravuje, má dostatok postnatálnej energie a nemusí si vyčerpávať energiu prenatálnu, sa môže dožiť vysokého aktívneho veku. Ak nežije zdravo, žije zo záložného zdroja, môže sa stať, že v mladosti si ju vyčerpá a prihlásia sa zdravotné problémy. Ak si nevšíma upozornenia vo forme chorôb a úrazov, dostavia sa vážnejšie symptómy, až sa jeho život predčasne ukončí. Auto, hoci sme ho prednedávnom kúpili
ako nové, doslúži.
Energetická ekológia
Nemeckí inžinieri predstavili verejnosti nevídaný vynález: výskumníci vytvorili prúdové okruhy „napájané“ telesnou teplotou ľudského tela. Vďaka elektrine z týchto prúdových okruhov je možné bez batérie a bez nabíjačky používať liečebné prístroje a stimulátory s nízkym elektrickým príkonom. Už teraz je možné na báze vlastnej telesnej teploty používať napríklad strojčeky na zlepšenie sluchu. V budúcnosti môže naše telo fungovať ako doplňujúci zdroj prúdu aj k väčším elektrickým prístrojom, ako sú napr. športové hodinky, MP3 prehrávače, alebo mobilné telefóny.
Vskutku úžasné a pri uvoľnení uzdy vlastnej fantázii si dokážem v budúcnosti predstaviť divadlo, ktoré by všetky svoje zvukové a svetelné energetické výdaje bolo schopné obhospodarovať na princípe ekologických kolektorov energie z telesnej teploty divákov, energie aplauzu, nadšenia, či úrovne vnímania predstavenia, ale hlavne energie vynaloženej samotným tancom tanečníkov počas predstavení. Bolo by to niečo, čo sa hodí do dnešného sveta disponujúceho rôznymi technológiami. Zároveň by to mohlo byť príjemným znakom ekologického osvietenia našej spoločnosti, konečne si globálne uvedomujúc to neodvratné, rýchle míňanie neobnoviteľných zdrojov energie na tejto planéte a väčšie využívanie tých obnoviteľných zdrojov ako je napríklad slnko, vietor, vodné toky…, či už samotný pohyb človeka.
Starí taoisti technológie nemali. Nemohli nič zmerať, vedecky dokazovať. Dokázali však lepšie vnímať a využívať energiu pre svoj život na inej úrovni ako to robíme dnes my, obklopení množstvom elektrických prístrojov. Objavili, že uchovávanie a znovuobnovovanie energie ťing, môže viesť k zdravšiemu a dlhšiemu životu. Pred niekoľkými tisíckami rokov bolo všetko na svete oveľa jednoduchšie: nebola televízia, rozhlas, nočné kluby pre zábavu…, to všetko odvádza energiu a ruší myseľ. Vzduch bol čistý, hojnosť prirodzenej energie bola k dispozícii ľuďom. Keď slnko zapadlo, ľudia nemohli hneď zaspať, ale neodvážili sa potulovať po okolí v tme. Jeden zo spôsobov ako tráviť čas bolo sadnúť si a upokojiť sa. Hneď ako boli do určitej miery schopní upokojiť svoju myseľ, začali sa upokojovať aj ich telesné funkcie. Začali si uvedomovať tok čohosi v tele. Tok začínal v pupku, odtiaľ smeroval dolu do perinea a potom hore po chrbtici do hlavy, odtiaľ dolu po čele do jazyka, hrtanu a potom dolu do pupka. Túto základnú dráhu, po ktorej energia prúdi a vyživuje celé telo, poznáme pod názvom „mikrokozmická obežná dráha“. Pracujú s ňou staré systémy ako Tai chi, Chi kung, Aikido …, ktorými si dodnes ľudia vyrovnávajú energetické toky v tele, liečia sa tým, upokojujú svoju myseľ i telesné funkcie, proste sa prinavracajú a približujú späť k svojej podstate. Niet divu, že sa stávajú súčasťou pohybovo-duchovného vybavenia súčasných tanečníkov, ktorí s energiou, ktorú v tanci používajú, začínajú pracovať inak – uvedomelejšie a komplexnejšie.
Uverejnené v časopise Taneční zóna 3,4/ 2008
Zdroje inšpirácií:
Eliane Liechti „Shiatsu“
Anne Cheng „Dejiny čínskeho myšlení“
Mantak Chia a Maneewan Chia “Liečivá láska”