Text a foto_Zuna Vesan_2019
Pri práci s ľuďmi ma občas veľmi prekvapí, ba až zaskočí, že mnohí z nás o svojom tele vieme zúfalo málo. V škole do nás tlačia obrovské množstvo informácií, poväčšine odtrhnutých od nás samých, neraz zbytočných a len zriedkakedy aplikovateľných v živote. A o tele, s ktorým sme dennodenne v kontakte a ktoré pre nás robí všetko, čo od neho žiadame, sme sa v rodine, v škole či v živote naučili veľmi málo.
Niekedy mám pocit, že používame svoje telo len ako dopravný prostriedok na prepravu svojej hlavy (mozgu a intelektu) z domova do práce alebo na miesta, kam sa zrovna cez internet dostať nedá. Viac sa vyznáme v motore auta, hardvére či softvére počítača a vo všetkých aplikáciách vo svojom mobile, než vo svojom tele. A pritom to denno-denne pre nás pracujúce telo je vlastne našim motorom, hardvérom, softvérom a aj studnicou aplikácií pre náš život. Nechcem zovšeobecňovať, ale mnohí moji študenti-začiatočníci, ani nevedia, kde poriadne majú slezinu, pečeň či obličky…, čo sú to kosti predlaktia, či predkolenia, koľko párov rebier máme, krížovú chrbitcu si zamieňajú s bedrovou chrbticou…, niektorí sa nedokážu predkloniť alebo urobiť tak základný človečenský pohyb, akým je drep… Nuž netreba sa čudovať, z môjho pohľadu žijeme v spoločnosti a dobe, ktorá telo ignoruje a hlavu velebí.
S ľudským telom intenzívne pracujem od doby, keď ma rodičia ako štvorročnú priviedli do telocvične na gymnastiku, kde som si niekoľko rokov dávala nohy za hlavu, balansovala na kladine, robila saltá či visela na rebrinách. Potom prišiel balet, intenzívne 8-ročné štúdium na konzervatóriu, ktoré mi síce prinieslo určitú pohybovú kultúru, ale celé sa nieslo v znamení používania tela bez jeho pochopenia. Výsledkom bolo samozrejme telo zničené, využité a SMUTNÉ. Uvedomila som si, že ani ten pohyb, ktorý je síce zdravý, ale robí sa neuvedomelo, k ničomu zmysluplnému nevedie. Možností pohybovo sa realizovať je mnoho. Dá sa športovať, tancovať, loziť po lezeckej stene, robiť bodyforming, jogu, čchi-kung či bojové umenia… Avšak ak sa aj pri týchto príležitostiach používa telo bez jeho uvedomovania, bez prítomnosti bdelej mysle, je to škoda. Keď robíme s telom niečo, čomu poriadne nerozumieme, môžeme mu veľmi ublížiť. Tak i moje zdevastované telo po 14 rokoch intenzívneho používania (zneužívania) gymnastikou a baletom začalo kričať SOS. A musela prísť reorganizácia. V prvom rade REORGANIZÁCIA MYSLE. Vďaka pár novým učiteľom som s vlastným telom začala pracovať vedome. Boli to systémy ako Bodymind Centering, Alexandrova metóda, Feldenkraisova metóda, Ideokinéza, Anatómia v pohybe, Axis Sylabus a čchi-kung. Po siedmych rokoch tohto procesu intenzívnej práce sa telo zreorganizovalo a zregenerovalo. Najprv prestalo bolieť, potom mi začalo prinášať hlbokú fyzickú, ale aj mentálnu oporu, nabádalo ma k vedomej spolupráci, dokázalo sa rýchlejšie regenerovať po chorobe, či úraze. Dokonca sa trochu zmenil aj jeho tvar a celkové vyžarovanie. A prinieslo mi pocit obrovskej VĎAČNOSTI a LÁSKY k nemu.
Profesionálne sa ľudskému telu venujem 27 rokov. Učím ľudí pohybovej kultivácii cez tanec, obyčajný pohyb, čchi-kung, shiatsu. Učím ich rozumieť mu – jeho konštrukcii, funkčným možnostiam i obmedzeniam a, samozrejme, aj jeho energetickým súvislostiam cez informácie o tokoch energie v meridiánoch a jej transformácii v energetických centrách. Myseľ venovaná fyzickému cvičeniu je rovnako dôležitá ako samotné cvičiace telo. Telo a myseľ sa nedajú od seba oddeliť, stav a naladenie mysle jednoznačne ovplyvňujú stav tela a opačne. Toto nadstavenie prirodzene prinesie ďalší aspekt a tým je ÚCTA k vlastnému telu. Vtedy sa napríklad nemôže stať, že keď človeka bolí koleno, povie si: „Zas ma bolí to hlúpe koleno a znepríjemňuje mi život. Oblbnem ho nejakým liekom proti bolesti.“
Som presvedčená o tom, že ignorovanie svojho tela vedúce až k akejsi pohybovej negramotnosti a nie moc zdravý stav duše človeka spolu súvisia. Že kultivácia duše potrebuje k sebe kultiváciu tela a naopak. Som presvedčená aj o tom, že vlastné telo si zaslúži, aby sme mu rozumeli, zdravo ho používali, milovali ho, odplácali mu jeho drinu našou pozornosťou, starostlivosťou a zušľachťovaním. Keď je šťastné telo, je šťastná aj duša.
V roku 2019 rozbiehame sériu pohybových seminárov pod názvom BDELOSŤ TELA. Je to priestor na spoznávanie svojho tela, ale aj duše cez pohyb. Pohyb, ktorý je vykonávaný vedomou, bdelou mysľou. To znamená, že sa nielenže hýbeme, ale zároveň vieme čo robíme, pretože máme pozornosť nasmerovanú na to, čo robíme. Pracujeme systémom „anatómia v pohybe“, teda využívaním anatomických informáciami do praxe vlastného tela cez pohyb. Skúsenosť tela má v tejto súvislosti väčšiu a hlbšiu silu než racionálna skúsenosť mysle. Pracujeme aj s čchi-kungom a aplikáciou jeho základného princípu, ktorým je bdelá pozornosť k tomu, čo sa deje tu a teraz. „Kam ide myšlienka, tam ide čchi,“ hovorí sa v čchi-kungových kruhoch. Preto má taká práca pre telo nesmierne liečivé účinky. Harmonizuje vzťah medzi telom a mysľou, telom a dušou a v neposlednom rade medzi jednotlivými časťami tela ako celku. Takže samotné telo je šťastnejšie 😊.
Ide mi o to, aby sme telu dopriali taký pohyb, ktorý mu neubližuje, ale naopak ho lieči. Takáto bdelá myseľ má dostatok času na načúvanie energii tela, na rozpoznávanie jeho pocitov a využívanie prirodzených podnetov do slobodného pohybu. Cez vnútorné zážitky s vlastným telom tak spoznáme skutočnú inteligenciu tela, jeho subatomárnu fyziku a pohybovú logiku s prirodzenými mechanickými zákonitosťami. Svoju pozornosť venujeme aj vedomej práci s hlavnými fyzickými a energetickými centrami a energetickými tokmi (meridiánmi). Dá sa povedať, že v tejto práci objavujeme tie nádherné súvislosti a prepojenia medzi západnou anatómiou a východnou „energetickou anatómiou“, kde sa prirodzene vyplavujú aj mnohé spirituálne kontexty.
Každý víkend má špecifickú tému, venuje sa nejakej časti tela, ktorá nám môže priniesť kopec fyzických zážitkov, ale aj zážitkov duše. V roku 2019 sú víkendy zamerané na chrbticu („Živá chrbtica“), kostrovú štruktúru („Dýchajúce kosti“), na zdravie a mechaniku kĺbov („Tekuté kĺby“), prepojenie dolnej časti tela s hornou („Šťastný psoas“) a ramenný pletenec v používaní horných končatín („Kľúčovosť kľúčnych kostí“). V ďalšom roku pôjdeme ďalej – budeme objavovať svet hrudného koša, panvy, chodidiel a dlaní, lebky a krčnej chrbtice…
Srdečne vás na tieto „výlety“ po ľudskom tele pozývam. Čítaj Bdelosť tela
Zuna