Text_Milan Kozánek_2024
Chcel by som vás týmto blogom pozvať do samotného srdca Číny, do Wudangských hôr, kde majstri bojových umení už tisícročia pestujú duchovnú a fyzickú dokonalosť a kde dodnes existujú chrámové centrá, v ktorých študenti žijú a praktizujú kultiváciu tela a energie, a rôzne vnútorné techniky. Pri prechádzke horami môžete nájsť miesta, na ktorých sú legendy a mýty stále živé.
Po dlhšej pauze zapríčinenej najmä covidovou epidémiou sme sa so Zunou opäť vybrali do Číny, tento krát na študijnú cestu do Wudangských hôr. Putovali sme po miestach, na ktorých zanechal svoje živé posolstvo Čang San Feng, známa historická osobnosť. Čang San Feng sa spája s tchaj-ťi čchüan, niekedy sa prezentuje ako jeho zakladateľ, v každom prípade koncepty práce ako čchi-kung, vnútorná kultivácia a medicínsky aspekt práce s telom a jej energiou čchi, sú stopercentne s touto historickou legendou spojené. Plán cesty nám nadizajnoval náš učiteľ a sprievodca – Majster Bing (Zhong Xue Chao). Bola to študijná cesta, ktorá prekonala všetky moje očakávania a predstavy, ktoré som si o nej dokázal vytvoriť.
Prečo cesta za tchaj-ťi čchüan?
S tchaj-ťi čchüan som sa prvý krát intenzívnejšie stretol v prvých rokoch štúdia na VŠMU. Pamätám si na to dodnes veľmi živo, pretože cez túto formu práce s telom som si ako tanečník už počas štúdia uvedomil, ktorou cestou sa chcem v tanci vybrať a aká filozofia a následne kvalita pohybu sú mi blízke a prirodzené. Dodnes si spomínam na to, že keď som nestíhal pravidelne chodiť na hodiny tchaj-ťi čchüan, učiteľ mi povedal: „Netráp sa tým, že to nestíhaš popri tanci, ty robíš tchaj-ťi čchüan v tanci.“ A od vtedy som sa ešte intenzívnejšie rozvíjal týmto smerom ako tanečný interpret, ale aj v mojej pedagogickej práci. Tento prístup k telu a pohybu, zjednodušene povedané, využíva formy techník, ktoré sú zamerané do vnútra – mohli by sme to pomenovať „vnútorné techniky“. Takýmto pomenovaním sa zároveň vymedzujú do protikladu s „vonkajšími technikami“. Vonkajšie techniky sa učia najmä cez formu a niekedy len pri forme ostávajú. Vnútorné techniky hľadajú základné princípy, koncepty a filozofiu práce s telom, z ktorej vzniká forma. Preto je len prirodzené, že tieto koncepty a princípy sú spojene s rešpektovaním anatómie ľudského tela a hľadajú autenticitu pohybu. Takáto práca je zároveň ozdravná pre telo, ale aj pre ostatné úrovne človeka. U Čang San Fenga je práve tento ozdravný aspekt charakteristický a priniesol ho aj do bojových umení a aj do formy tchaj-ťi čchüan.
Dotyk toho pôvodného
Ďalšie špecifikum našej cesty je spojené s naším učiteľom – Majstrom Bingom. Cez neho sme sa dotkli fenoménu, ktorý v našich končinách už neexistuje. Majster Bing je 15-tou generáciou línie práce a poznania majstra Čang San Fenga. Čo to znamená? Línia, v anglickom preklade lineage, by sa dala po slovensky preložiť ako rodokmeň. V tomto kontexte tu nejde o genetické pokračovanie rodu, ale o pokračovanie vzťahu Učiteľ – Žiak. Je to teda pokračovanie pôvodného učenia naprieč ďalšími generáciami študentov až do súčasnosti. Popisujem tu časovú líniu dlhšiu ako 600 rokov, cez ktoré sa pôvodná metóda práce s pohybom a ľudským telom prenášala až do dnešnej doby a Majster Bing je jej súčasťou a priamym pokračovateľom. Z tohto uhla pohľadu je to pre nás výnimočná skúsenosť, pretože akási priama niť učenia sa dá sprostredkovať len naživo. A bola umocnená tým, že naša prax sa neodohrávala v nejakom meste, ale na konkrétnych miestach vo Wudangských horách a v tamojších chrámoch, ktoré sú spojené s výnimočnou historickou osobnosťou Čang San Fenga.
Majster Bing je teda pokračovateľom priamej línie zakladateľa tchaj-ťi čchüan. Pätnásť rokov študoval vo wudangskom chráme Purpurových oblakov, ktorý je jedným z najdôležitejších taoistických centier v celej Číne. Jeho dlhodobé a intenzívne štúdium bolo vidieť v jeho čistote pohybu a v harmonicky prevádzanom pohybe. Ten v sebe obsahuje silu a pevnosť, no zároveň jemnosť, mäkkosť a vnútorný pokoj. Práve tá mäkkosť a plynulosť pohybu ma oslovila hneď na prvý krát. Rovnako ako aj jasná informácia o prepájaní pohybu s dychom. Majster Bing je akoby “tanečník“ z našich kruhov no zároveň absolútny taoista – dlhé spletené vlasy s drdolom na vrchole hlavy a pokojný no sústredený výraz tváre. Oblečený v taoistickom odeve ako bojovník vystrihnutý z filmov o kung-fu nás učil a sprevádzal na tejto ceste. Ako človek je zároveň veľmi skromný a pokorný, ochotný nám odpovedať na všetky možné i nemožné otázky. Po návrate do Európy som ešte dlho a silno cítil jeho ducha. Je ťažké o tom písať, pretože tento zážitok sa do slov zachytiť nedá.
Zostava Wudanských päť zvierat
Jedna z najdôležitejších úloh našej cesty bolo spoznať a naučiť sa čchi-kungovú zostavu Wudanských päť zvierat. Väčšina čchi-kungových cvičení má jednoduchú formu, často sú to jednoduché kratšie pohybové vzorce, ktoré sa potom opakujú na pravú a ľavú stranu. Forma Wudangských piatich zvierat je omnoho komplexnejšia, zložitejšia a dlhšia. Len na samotné naučenie sa sme potrebovali dva týždne. Keď sme sa ju niekoľko dní učili, nebol som si istý, je toto čchi-kung alebo nejaká neznáma forma tchaj-ťi čchüanu. Nedalo mi sa na to po pár dňoch majstra Binga opýtať. Je to samozrejme čchi-kung a je to jedno z najdôležitejších cvičení, ktoré praktizujú wudangskí taoisti. Historicky boli wudangskí taoisti povinní praktizovať týchto päť foriem denne. Toto cvičenie taoistických mníchov v sebe zahŕňa vnútornú alchýmiu súvisiacu s piatimi fáza premeny čchi (päť elementov – voda, oheň, kov, drevo, zem), s piatimi hlavnými orgánmi a ich meridiánmi (energetickými dráhami v tele človeka). Táto prax sa skladá z piatich hlavných foriem zvierat – korytnačky, hada, draka, tigra a žeriava. Toto zoskupenie foriem je zároveň odvodené od niektorých z najvýraznejších a najmocnejších symbolov tradičnej čínskej kultúry.
Forma korytnačky
Korytnačka bola v čínskej tradičnej kultúre vzácnym druhom tvora, ktorý dokázal predpovedať budúcnosť, tešiť sa z dlhého života, robiť všetko pokojne a ticho. V piatich elementoch patrí korytnačka k vode; v tele sa priraďuje k obličkám. Praktizovanie môže zvýšiť energiu čchi, posilniť obličky a urobiť telo mäkkým a pružným.
Forma žeriava
Žeriav má v čínskej tradičnej kultúre tieto znaky: transcendencia a oddelenie sa od bežného sveta, elegancia a čistota. V piatich elementoch patrí k ohňu; v tele sa priraďuje k srdcu. Časté praktizovanie môže energický nabíjať človeka, podporuje zdravú myseľ a náladu.
Forma hada
V čínskej tradičnej kultúre sa hady často objavujú v mýtoch, legendách alebo rozprávkach. Niekedy symbolizujú bohov s nadprirodzenými silami a niekedy sú predstaviteľmi prírodných javov, ako je vietor a dážď. V piatich elementoch had patrí ku kovu; v tele sa priraďuje k pľúcam. Časté praktizovanie môže kultivovať pľúca a zjemniť telo.
Forma tigra
V čínskej tradičnej kultúre bol tiger vždy symbolom moci a nespútanosti. V piatich elementoch patrí k zemi. V tele sa priraďuje k žalúdku a slezine. Praktizovaním je možné posilniť kosti a svaly.
Forma draka
V čínskej tradičnej kultúre drak prezentuje múdrosť, silu, šťastie a zdravie. V piatich elementoch patrí drak ku drevu, v tele sa priraďuje k pečeni a žlčníku. Pravidelné praktizovanie tejto formy môže posilniť krv a dych.
Čchi-kung a čistota pohybu a jeho prevedenia
Čchi-kung môže tanečníkom výrazne pomôcť v tom ako kultivovať kvalitu mäkkosti a plynulosti pohybu, ale aj čistoty stelesnenia pohybu a energie. Ako byť prítomný v každom okamihu a zároveň do pohybu a formy nepridávať nič viac. Ako si kultivovať návyk živo opakovať určitú pohybovú väzbu v takej kvalite, ako bola pôvodne. A každým opakovaním vyživovať vnútornú kvalitu a čistotu pohybu. Je to svojim spôsobom meditácia v pohybe.
Tanečníkom sa často stáva, že keď opakujú nejakú pohybovú sekvenciu, začne sa časom meniť. Tanečník napríklad začne úplne nevedome pri pohybe používať iné pohybové impulzy a kvality než tie, ktoré tam boli pôvodne. Prax čchi-kungu mu môže pomôcť zachovať pôvodné princípy dlhší čas, nemeniť formu, ale zároveň rozvíjať a vyživovať vnútorný potenciál čistého pohybu. Ako je to možné?
Pri čchi-kungu sa pracuje hlavne s vnútornými princípmi, ktoré sú nasledované vonkajšou formou. Tkvie to v tom, že keď sa človek učí čchi-kungovú zostavu a od začiatku sleduje pôvodný princíp, z ktorého pohyby tej zostavy vznikli, pohyb sa časom nezmení. Naopak detaily a kvalita pohybu sa prehĺbi. Ak nejaká pohybová zostava vychádza napríklad z toku čchi nejakým konkrétnym meridiánom alebo vnímame prepájanie troch pohybových a energetických centier, či aktivujeme prácu jinových a jangových povrchov tela, a podobne, to všetko môže byť pre cvičiaceho akási matrica, do ktorej sa forma pohybu naleje. Ak je táto matrica vedome uchovávaná, výsledný pohyb (jeho forma) sa o ňu vždy oprie a nemá šancu sa natoľko pomeniť. Znamená to, že keď človek cvičí alebo tancuje s tým, čo bolo pôvodné, ostáva to tam. A ak aj dôjde nachvíľu k nejakému vybočeniu, tak sa pri návrate k pôvodným princípom dokáže rýchlo vrátiť k tomu, ako to pôvodne bolo.
Je teda zjavné, že čchi-kungové cvičenia nie sú len telesným cvičením, alebo nemajú len estetický rozmer, ale že ide o komplexné pohyby, ktoré je treba postupne každým opakovaním ďalej stelesňovať a tým kultivovať koordináciu tela, mysle a tokov energie. Vo forme Wudangských piatich zvierat je to pohybovo komplexnejšie a zložitejšie, ale to isté platí aj pri „jednoduchších“ čchi-kungových cvičeniach. Jeden z najdôležitejších aspektov, ktoré nám Majster Bing často a už od začiatku zdôrazňoval bolo, aby počas precvičovania formy zvierat bol každý pohyb alebo pozícia tela bola stelesnením energie. Touto cestou sa pohyb stáva autentický, nie formálny a učí nás tak rešpektovať anatómiu tela. Pohyb sa vykonáva s ukľudnenou mysľou vďaka čomu začne telom prúdiť čchi, a to nielen cez kostrovú štruktúru tela, chrbticou a kĺbmi, ale aj meridiánmi. Dá da to definovať ako pohyb so spirituálnou prítomnosťou.
Tento druh práce a kultivácie tela má rozmer kultúrny, symbolický, somatický, zdravotný, fyzický a energetický. Symbolicky nie v tom zmysle, že by sme pohybom formálne napodobňovali určité zviera. Ide o to, aby sme sa pri pohybe symbolicky spojili s tradičným čínskym symbolickým chápaním, kde pohyb reprezentuje určité aspekty a kvality zvieraťa a to opäť nie len fyzicky, ale aj mentálne a energeticky. Takéto vnímanie symboliky v sebe zároveň skrýva aj špecifikum čínskej kultúry, ktorá má niekde na začiatku pôvod v čínskom znakovom písme. O rozmere kultúrnom a symbolickom chcem trochu viac napísať v druhom blogu.
Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
