Text_Zuna Vesan_2007
Prečo sa tematikou zdravia zaoberať? Odpoveď je jednoduchá. Keď nie je zdravie, nie je ani tanec. A naopak. Sú to tak tesne vedľa seba stojace a silno sa ovplyvňujúce javy, že sa jednoducho nedajú prehliadať. Sú to veční spoločníci, zo všetkých druhov umení najviac sa ovplyvňujúci.
Ľudské telo je pre tanečníka elementárnym prostriedkom, a preto je nesmierne dôležité, aby sme mu rozumeli a udržiavali ho v dobrom zdravotnom stave. Ono sa nám dokáže za to odvďačiť. V opačnom prípade s ním máme problémy. Pri pohľade na tanečníkov, ktorí ledva dokončia tréning už majú v ústach cigaretu, smäd hasia coca colou či studenými perlivými nápojmi, hlad a únavu čokoládou, do tréningu sa vrhajú bez rozcvičenia, po tréningu nedoprajú svalom prinavrátenie do kľudového stavu…, sa mi vynára otázka, či vôbec vedia, čo robia. Či vôbec vedia, že idú proti sebe a svoje tancovanie tým ochudobňujú a skracujú dĺžku jeho miesta v ich živote.
Tanec je jedinečný v tom zmysle, že vyžaduje od ľudského tela nezvyklé extrémy a od tanečníka sa vyžaduje byť atlétom i umelcom zároveň. Tanec, ako profesia, nám zo zdravia uberá. Je to fakt, ktorý sa nedá zmeniť. A navyše ak nerešpektujeme určité zákony prírody a tancom príliš drancujeme svoje zdravie, môžeme si ho úplne zničiť, a tým pádom tanečnú kariéru „zabaliť“. Bohužiaľ aj medzi amatérmi sa stretávam s faktom, že svoje telá majú tancom poznačené a nemôžu ho viac vykonávať. Dokonca ani na rekreačnej úrovni. Zdá sa vám to normálne? Myslíte, že tanec je na tejto planéte na to, aby nás ničil? To určite nie.
Ľudské telo – naša abeceda
Čo ak raz telo bude zničené, ale duša ešte bude chcieť tancovať? Telo máme na to, aby sme ho používali. Máme ho ale aj na to, aby sme mu rozumeli. Žiť s ním v symbióze by malo byť povinnosťou každého človeka. Pre tanečníka to platí niekoľkonásobne. Ľudské telo je primárnym nástrojom každého tanečníka, preto je nesmierne dôležité, aby bol každý z nás do štúdia tela zasvätený. Tak ako automechanik musí poznať všetky súčiastky auta, aby ho mohol opraviť a tak si vykonať prácu, tak tanečník musí poznať všetky časti svojho tela, ich funkcie a súvislosti. Prečo? Je to otázkou „vybavenia“ vlastnej vnútornej múdrosti a harmónie, čo nám v praktickej rovine prináša hneď niekoľko výhod. Anatomické znalosti, v prípade tanečníkov zamerané v prvom rade na pohybový systém (kostrový, kĺbový a svalový), nám pomáhajú lepšie rozumieť svojmu telu, pohybu v ňom a pohybu s ním. Vieme jednotlivé časti tela lokalizovať, tým ich pri tanci plnšie a vedomejšie používať. Dokážeme ich teda používať korektným a zdravším spôsobom. Vieme svoje telo uvoľniť, odstrániť prebytočné svalové napätie, a tým ušetriť vlastnú energiu a použiť ju pri tanci na niečo iné. Keď vieme, čo s čím v tele súvisí a ako sa navzájom ovplyvňuje, sme schopní vyhýbať sa mnohým zbytočným úrazom a zároveň si šetriť vlastnú fyzickú energiu.
S anatomickými znalosťami súvisí aj objavovanie nových pohybových možností nášho tela. Tanečníci vďaka znalostiam anatómie skutočne objavujú nové telo, nové pohybové schopnosti. Pedagógove korekcie sme schopní rýchlejšie a jasnejšie pochopiť, a tým teda pohyb tela jednoduchšie doviesť k náprave. Dokážeme sami prísť na to, prečo nastáva v tej ktorej časti tela napätie a bolesť. Uvedomíme si zlé pohybové návyky získané doterajším používaním tela a sme schopní ich po určitom čase a námahe „preprogramovať“.
Kedy s týmto štúdiom začať? Už v detskom veku. Učme svoje deti, a deti, ktoré sú nám zverené vážiť si svoje telo a zdravie. Domnievam sa, že už malé deti treba viesť k tomu, aby poznali svoje telo, pochody a súvislosti v ňom. Ak máte pocit, že je to pre nich príliš náročné, musím s tým polemizovať. Deti sú rovnako fascinované obrázkami zvieratiek a autíčok ako obrázkami ľudského tela. Sú fascinované aj súvislosťami. Chcú to všetko pochopiť rovnako intenzívne ako napríklad princíp rovnováhy pri ukladaní kociek na seba, alebo budovanie hradu z piesku. Iba z nášho pohľadu sú na to príliš malé. Ak zvolíme pre nich prijateľnú formu, prijímajú tieto súvislosti rovnako prirodzene, ako keď im vysvetľujeme, že veľká ručička ukazuje minúty a malá hodiny. Nepodceňujme deti, učme ich všetkému, čo v živote budú potrebovať. A ľudské telo predsa potrebujú denne.
Energia a životný štýl
Človek nie je len hmota, je aj energia, ktorá si taktiež zasluhuje pozornosť a starostlivosť. Naša existencia, to znamená, naša telesná schránka, temperament, náš talent, prednosti atď. sú vytvorené zo zmiešania energie našich rodičov. Táto energia, pomenujme ju energiou, ktorú sme zdedili, je uchovaná v obličkách. Na začiatku nášho života jej dostaneme určité množstvo a žitím ju míňame. Ako rýchlo a v akej kvalite ju zužitkujeme závisí od nášho spôsobu života. Na jeho konci je táto nádoba energie vyprázdnená. Je to náš najdôležitejší a neobnoviteľný (alebo len veľmi málo) zdroj životnej energie. Táto energia úzko súvisí s naším fyzičnom. Sú to procesy starnutia, opotrebovania kĺbov, väziva, funkcií a disfunkcií orgánov potrebných pre život.
Keby ste sa o svoje nové, nablískané auto nestarali, pravidelne mu nevymieňali olej a nedoplňovali ho energiou – kvalitným palivom, čoskoro by ste ho mohli dať do šrotu. Aj ľudské telo a jeho energia potrebujú pravidelnú údržbu a dodávky kvalitnej energie. Ako som spomínala vyššie, naša energia sa životom vyprázdňuje. Tu niet návratu. Jediné, čo môžeme urobiť je tento proces spomaliť a zmierniť tak, aby sme si život (a aj tanec) mohli užívať i vo vyššom veku. Ako? Dôležitými zdrojmi príjmu energie sú dych, teda spôsob, akým dýchame a potrava. Je dôležité naučiť sa správne dýchať, dostatočne okysličovať všetky bunky tela, ktoré sa starajú o jeho chod. Potrava sa premieňa na energiu, ktorá prúdi našim telom vo forme krvi. Na kvalite stravy, ktorú prijímame sa odráža kvalita krvi. A kvalitná, zdravá krv je základom nášho fyzického zdravia. Čo jeme, koľko, ako a kedy, to všetko vytvára ďalší zdroj obnoviteľnej energie.
Venujme pozornosť signálom tela!
Nie je možné, aby sme boli vždy zdraví. Chcieť byť iba zdravý a prehnane sa o to snažiť nie je prirodzené. To, že občas ochorieme, alebo sa zraníme netreba chápať iba negatívne, je to výborná spätná väzba. Avšak my sme sa naučili báť sa chorôb a bolesti, vnímať ich ako nepriateľov. Ak sa zraníme, alebo ochorieme, chceme v momente vyzdravieť, nepátrame po hlbšej príčine. Chceme, aby nám niekto rýchlo pomohol, dal nám nejaké cvičenia alebo pilulky zdravia. Lenže aj zranenie si treba vychutnať, keď už je tu. Zranenie neprichádza len tak, aj keď si myslíme, že to bola chyba niekoho iného, alebo to bola jednoducho neovplyvniteľná náhoda. Ozdravovací proces je výborným učiteľom, ktorý nás posunie vždy trochu ďalej v našom vývoji.
Spoločnosť, v ktorej žijeme nás ale čím ďalej, tým viac vedie k tomu, aby sme ignorovali telo a signály, ktoré nám vysiela. Ignorujeme únavu, hlad, nepohodlie, potrebu starostlivosti o seba. Vynašli sme kofeín, redbull, fast food, anorektické modelky…, čím čiastočne smerujeme k tomu, že na vlastné telo nahliadame nepriaznivo. Obzvlášť vtedy, keď nám vysiela správy ako: bolesti, diskomfort, nepríjemný pocit z niečoho… Tie akosi nechceme počuť a ak ich aj započujeme, obviňujeme za to niekoho, alebo niečo zvonka, miesto toho, aby sme sa zamysleli nad tým, čo my sami robíme nesprávne a čo by sme mali zmeniť. Nie každá telesná konštrukcia môže zniesť rovnakú dávku zaťaženia. Všetci dobre vieme, že nie každá forma, s ktorou pracujeme je tou najvhodnejšou pre našu telesnú konštitúciu. Ak napríklad spozorujeme, že nesprávne zaťažujeme kolená a máme bolesti, mali by sme sa pozorne pozrieť na kvalitu a kvantitu pohybu, rovnako aj na to, či máme dostatok oddychu a správnu stravu. Taktiež treba dbať aj na našu psychickú pohodu, tá sa rovnako odráža v tele. Treba si uvedomiť, že naše telo je tým najlepším zdravotným systémom aký máme k dispozícii. Mali by sme sa ho naučiť počúvať. Ak ste dostatočne vnímaví, môžete včas vyriešiť väčšinu problémov, ktoré vás stretnú. Ako hovorí jedno čínske príslovie: „Začni kopať studňu predtým než si smädný.“
Prevencia
Tou studňou je prevencia. Naše telo je v neustálom procese balansovania. Tak ako všetko v prírode, i ono si hľadá harmóniu. Všetky choroby sú prejavom snahy tela znovu získať stratenú rovnováhu. Preto by sme sa mali na ne pozerať z pozitívneho uhla pohľadu a počúvať, čo nám nimi telo chce povedať. Inteligentnejšou cestou je však chorobám predchádzať. To je prevencia. Je totiž omnoho jednoduchšie zastaviť problém na začiatku, než sa s ním pasovať v pokročilom štádiu. Ak dôjde k odstráneniu príčin choroby, odpadá aj potreba liečby.
Kedy s prevenciou začať? Hneď po narodení (či dokonca po počatí). Možno ste sa pousmiali, ale je to tak. A je to celkom jednoduchá úloha, len ju treba vnímať ako prirodzenú súčasť života. Denné napomínanie vlastného dieťaťa, alebo študentov, aby nepili hektolitre coly, nejedli kilá čokolády, nefajčili, či nebrali drogy…, sa často míňa účinku. Vo väčšine prípadov to má účinok opačný. Ale existuje spôsob, ako to dosiahnuť. Viesť k tomu deti vlastným príkladom. Žite zdravo a starajte sa o seba, naučte seba a vlastné deti tomu, že je to úplne prirodzené, že to tak proste má byť. Že jesť zdravé potraviny, chodiť do prírody, cvičiť jogu, tai-chi, alebo čokoľvek, čo vám vyhovuje, robiť jarné očisty organizmu, dopriať si relaxáciu, byť si vedomý vlastného tela a duše nie je žiaden luxus, ale úplne normálna a prirodzená vec. A v dnešnom hektickom svete, kde kvantita má vyššiu cenu ako kvalita, vo svete plného chémie a nečistôt, v živote presedenom za počítačmi, či za volantom auta…, je to dokonca nevyhnutnosť.
S vlastným telom žijeme celý život, používame ho na dennodenné rutinné činnosti, ale aj jemnejšie sféry života ako je tanec a umenie. Využívať ho bez toho, aby sme mu venovali pozornosť, je pre mňa osobne nepríjemný pocit hraničiaci s ignoraciou. Naše telá pre nás robia skutočne veľa. Buďme im za to vďační a starajme sa o ne! Argumentom typu „nemám na to čas“ ideme proti sebe.
Publikované v časopise Pam Pam 3/2007