Text_Zuna Vesan_2016
Svoju fyzickú silu máme tendenciu manifestovať veľkými svalmi, o ktorých si myslíme, že sú aj silné a schopné veľkého výkonu. Toto západne orientované poňatie sily často krát nie je pravda, svalovca môže ľahko premôcť krehkejšie vyzerajúci jedinec, ktorý však dokáže viac pracovať s energiou kostí a šliach. V tanci, najmä v partnerskej práci a v kontaktnej improvizácii, sa často pri pohľade na to, ako relatívne krehké ženy dvíhajú alebo presúvajú váhu muža, stretávame s dôkazom toho, že svalová sila nie je určujúca, často krát je dokonca menej efektívna. Pokiaľ pri dvíhaní váhy partnera používame svaly, unavíme ich, ale aj seba omnoho rýchlejšie, než keby sme tú váhu preniesli cez šľachy do kostrovej štruktúry a odtiaľ ju pretransformovali do zeme alebo do priestoru.
Bežne toho o šľachách moc nevieme a pokiaľ s nimi nemáme problémy, nevenujeme im pozornosť. Ak však chceme byť skutočne fyzicky silní, to znamená silní aj v zmysle pružnosti a akejsi pohybovej inteligencie, treba sa vo svojej tanečnej praxi venovať aj šľachám. Keď pre pohyb nadmieru používame svaly, dvíhame sa navzájom svalmi a podobne, šľachy ostávajú nevyužité, nerozvíjajú sa a ostávajú slabé. Zdravé, vyživené a energetickými cvičeniami posilňované šľachy sú nevyhnutné pre rozvoj telesnej sily a telesného komfortu.
Šľachy a väzy sú druhom spojivového tkaniva. Šľachy spájajú kosti so svalmi, väzy spájajú kosti s kosťami. Väzy sa nachádzajú vo väčšej hĺbke, hlavne medzi kosťami a väčšinou sú krátke. Naopak šľachy môžu byť veľmi dlhé a viesť môžu pozdĺž niekoľkých kostí a na rôznych častiach tela. Môžeme si ich predstaviť ako extrémne silné gumy. Sú elastické, čo im dovoľuje sa natiahnuť a opäť sa zmrštiť. Aby si zachovali svoju pružnosť, vyžaduje si to venovať im pozornosť cez stravu, regeneráciu oddychom, ale aj rôznymi čchi-kungovými cvičeniami. Šľachy sú vo svojej podstate zodpovedné za pohyblivosť tela, sú teda pre tanečníka, či akéhokoľvek movera extrémne dôležité. Z pohľadu čínskej medicíny je stav šliach (i väzov) podriadený výžive pečene), pretože od nej dostávajú svoju energiu a krv. Pokiaľ je pečeň v dobrom stave, má dostatok krvi a vyváženej čchi, vtedy sú aj šľachy a väzivové tkanivá správne vyživované. To sa prejavuje na ich pružnosti, „vláčnosti“ a dostatočnom “zvlhčení”. Tento stav zabezpečuje telu aktívnu pohyblivosť, ktorá sa vyznačuje zdravím a vitalitou v šľachách, následne vo svaloch a celom tele.
Čínska medicína navyše vypozorovala, že šľachy vyživené dostatočnou čchi pečene, sú zdrojom odolnosti voči únave. Vitalita pohybu totiž závisí na stave šliach, ktoré, ak sú dobre vyživené, pomáhajú telu k vysokej pohybovej výkonnosti a ochraňujú ho pred ľahkou únavy schopnosťou. Tá teda závisí aj od inteligencie s akou telo v pohybe využívame, teda spôsob, kedy nevyužívame toľko energiu svalov, ale naopak energiu šliach. Môžeme si to ozrejmiť na jednoduchom teste. Zaveste sa o tyč s pokrčenými pažami, teda s použitím svalov paží. Ako dlho vydržíte? Určite po krátkej chvíli pocítite únavu svalov a budete nútení skončiť. Keď sa však o tyč zavesíte s rukami vystretými, visieť bez pocitu veľkej námahy vydržíte dlhšie. Sila sa v tejto polohe rúk prenesie zo svalov do šliach a následne do kostí. Tento mechanizmus sa dá výhodne využívať v tanečných partnerinách a v kontaktnej improvizácii. Šetrí energiu a zabezpečuje aj plynulý tok energie medzi partnermi.
Úraz
Poškodenie šľachy je mnoho krát závažnejšie zranenie, než poškodenie kosti. Kosť sa dokáže rýchlejšie zrásť než šľacha, dokonca aj bolesť je pri natiahnutí, či pretrhnutí šľachy výraznejšia, než u zlomeniny kosti, alebo narušení svalu. Pri takomto poškodení treba venovať pozornosť pečeni (čínska medicína používa niekoľko bylinných prípravkov za účelom regenerácie šliach cez podporu pečene), zmeniť stravu tak, aby pečeni pomáhala, podporovať regeneráciu šliach napríklad cez ošetrenia akupuktúrou. Na tele existuje niekoľko bodov, ktoré pečení v tomto smere pomáhajú, dokonca existuje majstrovský bod priamo na šľachy, ktorým tieto liečebné systémy liečia šľachy veľmi úspešne. Je to bod „Jang-ling-čchuan“, 34. bod na dráhe žlčníka. Žlčník je s pečeňou prepojený, takže umiestnenie bodu na šľachy na dráhe žlčníka nie je náhodná.
Úraz šliach môže veľa povedať aj o iných súvislostiach, ako je len telo. Keďže všetko so všetkým súvisí, naše telo s nami rozpráva aj v medziach nášho vnútorného nadstavenia, nášho správania sa, či vnímania seba a okolia, v kontexte tela a duše. Ak si tanečník či iný mover natiahne alebo roztrhne nejakú šľachu, je to jasným znakom toho, že prepína svoje možnosti. Má tendenciu „trhať sa“, kvôli svojej ctižiadostivosti riskuje príliš mnoho. Potreba za každú cenu dokazovať svoje možnosti bola prešvihnutá na úroveň, ktorá už nebola úmerná realite a možnostiam tela, a tak telo zareagovalo týmto spôsobom. Porušenie šľachy je aj výsledkom nedostatočného pripravenia šliach na výkon, čo tiež vo svojej podstate zrkadlí prístup dotyčnej osoby k svojmu telu. Natrhnutím či natiahnutím šľachy má človek možnosť dotknúť sa reality. Telo sa tým postaralo o akúsi „nútenú“ pauzu. Nemôžme sa hýbať fyzicky, no máme možnosť pohnúť trochu mozgom. Takáto pauza je priestorom na premýšľanie, na vnorenie sa do seba, kde možno skúmať, objavovať príčiny, a tak prísť na to, čo a prečo robíme proti svojmu telu; resp. zistiť, či je to naozaj nutné a či nám to za to stojí.
Ak sa postihnutá šľacha neošetrí rozumne a včas, môže mať zranenie až doživotné následky, šľacha už nemusí byť úplne funkčná. Vďaka Qigongu môžeme šľachy úspešne liečiť, ale chce to omnoho viac času a vytrvalosti. Je však určite lepšie šľachy preventívne udržiavať v dobrom stave, než ich liečiť po úraze, ktorý vznikol následkom ich slabej kondície.
Šľachy a ladnosť pohybu
Šľachy majú pre tanečníkov ešte jednu dôležitú úlohu. Tou je akási schopnosť celkovej koordinácie a prepojenosti jednotlivých častí tela do ladného celku. Pri dobre fungujúcich a pracujúcich šľachách je telo kompaktnejšie, pružnejšie, pôsobí ako koordinovaný celok dokonale využívajúci spoluprácu všetkých jednotlivých častí tela do celku. Čím viac pestujeme svoje šľachy, tým viac doprajeme telu prepojenosť, vďaka ktorej jednotlivé časti tela so sebou spolupracujú a spoločne tak tvoria jednoliaty, kompaktný, celok. Stretávame sa s rôznym typmi tanečníkov – u jedného môže pohyb pôsobiť cvičene a celkový dojem je viac o útržkovitosti, tanečník akoby sa necítil kompaktne, jeho pohybový výraz je sekaný, neucelený, a doslova nás to môže pri pohľade na neho vyrušovať. Čosi nám tam vadí, aj keď čo sa týka techniky pôsobí trénovane. Naopak iné telo nemusí byť denne trénované v technike, ale jeho pohyby sú ucelenejšie, koordinovanejšie, viac stmelené. Toto zjednotenie tela pomáha plynulému pohybu, kedysi sa plynulosť a ladnosť stanú do určitej miery štýlom tanečníka. Také čosi badať u zvieraťa – antilopy alebo nejakej mačkovitej šelmy, kde je plynulosť a vyváženosť jednotlivých časti tela dokonalá, žiadna časť tela nie je precvičovaná viac. Množstvo rýchlo bežiacich a silných zvierat nemá mohutné a svalnaté nohy, ale naopak sú štíhle a viac šľachovité. Keď zbadáme „antilopu“ alebo „tigra“ na javisku, je to veľmi príjemný a fascinujúci pohľad.
Z pripravovanej Zuninej knihy „TAO pohybu“.