Text a foto_ Zuna Vesan_2018
Pri plánovaní mojej pracovno-turistickej cesty do Hongkongu som sa samozrejme zaoberala otázkou, ako prežijem toto veľkomesto plné mrakodrapov, biznisu a zúženého životného priestoru. Milujem prírodu a veľa miesta okolo seba, takže Hongkong bol pre mňa výzvou. Pri ubytovaní sa v epicentre ľudského mraveniska v byte na 20. poschodí o rozlohe našej spálne v Bratislave, mi pomáhali slová Adzoma Rimpočeho: „Je jednoduché praktikovať meditáciu, keď sú okolnosti priaznivé; dobrý adept zloží skúšku vtedy, keď dokáže praktikovať aj za náročných okolností.“
Hongkong ma dostal od prvého momentu, ako som ho v noci vzhliadla osvetlený z okienka lietadla. Hustota svetiel mesta vytvárala akúsi obrazovú šifru, tajný kód čakajúci na rozlúštenie. Dlhočizný osvetlený most prepájajúci Hongkong s letiskom na neďalekom ostrove Lantau, dával ako vlnivý lietajúci čínsky drak tušiť, že tu zažijem čosi neobvyklé. Neobvyklé v zmysle prepojenia moderného s archaickým. Ocitla som sa v budúcnosti, ktorú v Európe ešte nepoznať, avšak v budúcnosti, ktorá ponúka časopriestorové portáli do dávnej minulosti.
Začnem mrakodrapmi
Nikdy som si nemyslela, že ma mrakodrapy budú fascinovať. Pri takej hustote obyvateľstva, ako má Hongkong, to však inak, ako vertikálne ani nejde. Na 1100 km2 tu žije 7,3 milióna ľudí a tak tu na osobu prislúcha v priemere 11m2 plochy na bývanie. V Hongkongu sa však čosi deje, čo zapríčiňuje, že mi tento stav nevadil. Hongkong je fascinujúce mesto, ktoré dostalo do daru harmonickú kombináciu hornatého terénu s morom. Rozprestiera sa sčasti na ostrove (samotný Hongkong Island), sčasti na polostrove a kúsku vnútrozemia (časť Kowloon a Nové teritóriá) a na približne 200 ostrovoch a ostrovčekoch pri pobreží. More je tu všade prítomné, mäkké, voňavé, prinášajúce princíp jin-jangu vo svojej nekonečnej hre prílivu a odlivu. Hory tu vytvárajú zaujímavý a atraktívny rytmus reliéfu Zeme. Tento kopcovitý terén mesto zmäkčuje a vytvára pocit, akoby tu ulice tiekli. Hoc aj tie, ktoré sú preľudnené rovnako do šírky, ako aj do výšky. Mrakodrapy sú tu poväčšine nesmierne úzke a samozrejme vysoké. Niektoré z nich sú dokonca deravé. Prečo tieto úkazy?
Keď som sa ocitla medzi takými 40-poschodovými tenkými ihličkami, prepadol ma strach, že nemôžu mať dobrú stabilitu a že pri silnejšom vetre spadnú. Opak je však pravdou. Ľudia veria, že v tejto oblasti žijú draci, ktorí sa z hôr, kde žijú, potrebujú voľne pohybovať, lietať k moru a späť do kopcov. Aby im v tom človek nebránil a zároveň, aby si z drakov neurobil nepriateľov, musel trošku zapojiť rozum a k tomu použiť dávne učenie feng šuej, ktorého jednou z najdôležitejších zásad je umožnenie energii čchi, aby mohla prúdiť. Pod pojmom „draci“ si môžeme predstaviť skutočné bájne zvieratá, ale je to symbolicky práve energia čchi, ktorá potrebuje prúdiť a mať voľný priebeh. A tak sú tu mrakodrapy stavané tak, aby draci (čchi), mohli pomedzi ne voľne prúdiť, lietať a ihrať sa, aby im nejaká široká masa železo-betónu nestála v ceste. Niektoré domy, tie so širšou základňou, majú z toho dôvodu vo svojich plochách vytvorené pre drakov preletové priestory. A tak tu domy nestoja ničomu v ceste, vietor sa na nich nemá kam poriadne oprieť a môže svižne poletovať pomedzi ne. Preto sú mrakodrapy nadmieru stabilné, draci sa tu tešia zo života a dennodenne mi robili spoločnosť.
Princípy feng šuej tu vnímať všade. Je to tá krásna symbióza zeme s vodou, široký rozhľad na juhu a ochrana od hôr na severe, množstvo zelene popretkávanej pomedzi železobetónovú realitu. Mnohé biznis centrá v Hongkongu boli dokonca zámerne stavané podľa princípov feng šuej a pre to sa im darí. Tie, ktoré feng šuej ignorovali, živoria.
V zeleni
Slávny čínsky básnik Bai Juyi povedal: „ Pokiaľ sú vo svetskom svete miesta, kde človek môže plne relaxovať, vytráca sa potreba žiť ako samotár na horách.“ Je to tak. V šialenom Hongkongu som ľahko natrafila na mnoho zelene v parkoch a záhradách. Napríklad v časti Diamond Hill sa nachádza záhrada Nan Lian Garden, ktorá „vlastní“ toľko šarmu, harmónie a pokoja, že som odtiaľ nevedela odísť a strávila tam takmer celý deň. Jej 35000 m2, starostlivo nadizajnovaných podľa pravidiel feng shui, dokonale zharmonizujú mega-urban svet rozprestierajúc sa navôkol, nevynímajúc obytné mrakodrapy, obchodné domy a dopravné tepny. Záhradu vybudovali ako súčasť ženského buddhistického chrámu Chi Lin na „zakázku“ vlády. Tá tak chcela do mesta zasadiť niečo, čo bude odkazovať na kultúrne hodnoty tejto oblasti, ale zároveň aj ľuďom prinášať priestor na relax. Ten je tiež súčasťou tradičného čínskeho kultúrneho dedičstva. Dizajn tejto záhrady sleduje tradičný čínsky krajinkársky terén záhrad v provincii Shanxi, konkrétne záhrady Jiangshouju, vytvorenej za dynastie Tang. Okrem vlnivých cestičiek, kde čchi voľne tečie a má nádhernú dynamiku, možno navštíviť kopec tradičných budov, galérií, obrazární, tzv. „rockery“ – výstavy kameňov rôznych tvarov, ktoré boli vytvorené mnohoročným obmývaním vodou a pieskom v riečnych tokoch. Ponad potôčiky a jazierka tejto záhrady, osviežujúce vzduch ale aj dušu pohľadom na živý vodný svet plný červených kaprov, je možné sa prejsť množstvom typických drevených mostíkov. Záhrada, do ktorej je mimochodom vstup zadarmo, počíta aj s tým, že ľuďom sa odtiaľ nebude chcieť a preto ponúka výbornú vegetariánsku stravu. Možné je pár hodín pobudnúť aj v štýlovej čajovni, kde vás naučia ako sa vlastne „pije“ čaj – teda pripraví, správne zaleje, správne naleje a správne vychutnáva. Nan Lian Garden je však len jednou s mnohých záhrad Hongkongu. Radí sa medzi tie najkrajšie, čo znamená, že tie ďalšie krásne sa tu nachádzajú tiež.
Magický strom
Strom Ficus microcarpa (figovník maloplodý) možno stretnúť v každej tropickej krajine. Tu v Hongkongu je ho však spolu s ďalšími druhmi prenádherných stromov veľa. Tento rýchlorastúci a dlho žijúci strom možno stretnúť v parkoch, záhradách, pri chrámoch, ale aj pri križovatkách, či nákupných centrách. I preto toto mesto môže dýchať. Jeho tenké, no početné vzdušné korene padajúce z koruny nadol k Zemi robia úžasný kontrast k do neba siahajúcim budovám. Každý strom má týchto vzdušných koreňov tisícky. Akoby chceli to všetko tu uzemniť. Zároveň svojou obrovskou korunou ponúkajú príjemný tieň na osvieženie, či spočinutie v krátkej nehybnosti. Myslím, že tento strom bol inšpiráciou Jamesa Camerona k tvorbe materského stromu Eywa vo filme Avatar. Pomáhali mi v pocite ako by som sa ocitla na inej planéte.
Taoistický Hongkong
Taoizmus je popri budhizme a konfucianizme jedných z troch smerov, ktorý, rovnako ako v ostatnej kontinentálnej Číne, už tisíce rokov tvorí os duchovného života ľudí. Jeden z najstarších chrámov v Hongkongu, je taoistický chrám Man Mo. Dnes je zúfalo obostavaný mrakodrapmi, ale aj tak neustále funguje. Človek v ňom silne zažije ducha minulosti a pri vôni mnohých vonných špirál tu môže premeditovať aj celý deň. V časti mesta Kowloon sa nachádza chrám Wong Tai Sin, nesúci v sebe taoistické, budhistické i konfuciánske prvky a tradície. Taoizmus sa tu okrem iného zrkadlí aj na stánkoch, kde sa ponúkajú veštecké „služby“ poväčšine využívajúc učenie starobylého I ťingu. Nachádza sa tu aj pavilón zasvätený bohu čínskej medicíny a v záhrade sa o mnohých bylinách možno poučiť cez náučnú cestu záhradou s popismi bylín a ich liečivých vlastností. Tento chrám je turisticky veľmi atraktívny, takže občas dokáže byť až neznesiteľne plný. V záhrade sa však dá ukryť do nejakého postranného pavilónu a pobudnúť tam aj pár hodín v tichosti a dostatočnej vzdialenosti od ľudí. Chrám je prepojený s taoistickou asociáciou a každý rok v ňom robia nábory a zasvätenia pre nových ašpirantov. Na ostrove Lantau, ktorý budem spomínať neskôr, je možné navštíviť taoistické Shaolinské Wushu centrum, a dokonca si tam aj objednať pobyt, počas ktorého môžete dostať prax v bojových umeniach.
Budha
Budhu v Hongkongu stretnete všade. Na ulici, pri vstupe do reštaurácií, vo foyeroch hotelov, či na nástupišti na loď, v parkoch, medzi suvenírmi, hompáľajúceho sa ako ochrancu na prednom skle v autách a pod. Sú tu budhistické základné školy, či nemocnice. Spirituálny rozmer budhizmu je tu živý v chrámoch a kláštoroch. Je ich tu mnoho, dokonca jedna ulica sa volá Temple street. Výnimočný ženský budhistický kláštor Chin Li je postavený celý z dreva a je hlavnou základňou vyššie spomínanej záhrady Nan Lian Garden na Diamond Hill. Ku chrámu 10 000 Budhov si treba trochu zašportovať, pretože je na vrchu ozaj strmej hory a cesta k nemu vedie po 500 schodoch. Avšak na nej sprevádzajú a svojou vytrvalosťou podporujú zlatí mnísi lemujúci celú trasu. Sôch Budhov a zlatých mníchov je tu vraj až 13 500.
More
Hlavným centrom budhizmu Hongkongu je kláštor Po Lin na neďalekom ostrove Lantau. Je to ten ostrov, na ktorom sa nachádza aj letisko a ktorý je so samotným Hongkongom prepojený mostom a metrom. Prekrásny hornatý terén ostrova vytvára príjemný kontrast k širokému moru, ktorý ho obklopuje. Kláštor je neustále činný a je známy hlavne najväčšou bronzovou sochou Budhy, známou ako Tian Tan Buddha, ktorý tu pri výške 34 metrov dohliada na pokoj a udržiavanie praxi dharmy.
Okrem toho, je celá táto hora človeku ponúkaná na spoznávanie, zregenerovanie a spirituálny posun. Je popretkávaná náučnými horskými cestami, na ktorých sa človek môže naplniť prekrásnymi scenériami prírody, ale aj duchom. Cestou som natrafila na „Wisdom path“ (Cestu múdrosti) – priestorový objekt vo voľnej prírode vybudovaný z 38 kusov drevených stĺpov o výške 8-10 metrov. Sú usporiadane v tvare ležatej osmičky – symbole nekonečnosti. Na stĺpoch sú vyryté texty. Kedysi, keď ešte neexistovali knihy, existovali tzv. stély. V Číne ich bežne nájdete v areáloch chrámov či pri iných významných budovách, avšak hlavne kamenné stély, do ktorých sú vytesávané vzácne texty. Stély na Ceste múdrosti sú z dreva a v tomto prírodnom svete pôsobia vskutku nádherne. Sú obľúbeným miestom budhistov i taoistov, a keď sa v jednom z brušiek osmičky ocitnete, zažijete mimoriadne silné vibrácie.
Ostrov Lantau ponúka ešte aj návštevu starobylej rybárskej dedinky Tai O. Možno sa tam odviesť autobusom priamo od sochy Tian Tan Buddha. Za polhodinku sa z výšky cez 900 metrov nad morom ocitnete v jeho tesnej blízkosti. Dedina je známa rybolovom a samozrejme obchodom s rybami a všetkým, čo more ponúka. Na trhu nájdete skutočne všeličo, aj to, čo by vás nenapadlo, že v mori žije. Prechádzka dedinou je moc príjemná. Nájdete tu staré jednoduché chatrče na koloch, ktoré sú postavené tak, aby ich nezničil príliv mora. Do hlbšieho vnútrozemia sú zasadené murované či kamenné domy, prekrásne prekombinované so životom stromov. Turizmus tu vytvoril aj niekoľko štýlových obchodíkov, barov, či reštaurácií, ktoré možno ohodnotiť cez trip advisora. V tejto oblasti žijú dokonca aj delfíny, čo nasvedčuje o čistote mora. Vyššie spomínané shaolinske centrum sa nachádza práve v tejto dedine.
Späť do veľkomesta
Takmer celý ostrov Lantau je prírodnou rezerváciou. Cestou autobusom sa vaše oči môžu pokochať skutočne všetkým možným. Stromami, jazerami, priehradami, morskými zátokami, čistými plážami. Aby sme však ostali v prítomnosti, návrat na centrálnu stanicu metra, ktoré vás odvezie späť do Hongkongu, vás „zobudí zo sna“ a pripomenie, že sme v 21. storočí. Mrakodrapy stretnete aj tu, môžete tu navštíviť obrovský vyhlásený outlet svetových značiek, alebo zájsť do blízkeho Disney landu. Návrat späť do preľudneného veľkomesta je znesiteľný, pretože viete, že sa tu kedykoľvek možno preniesť do iného sveta. Deň možno zakončiť v priamom strede mesta, posedením na brehu mora a pohľadom na mrakodrapy bánk a biznis centier Hongkong Islandu. Zapadajúce slnko tu ponúka takmer poldruha hodinové predstavenie svetelnej premeny rôznych farebných tónov opierajúceho sa svetla do ich skiel. A tak, ako slnko odchádza, prichádza umelé svetlo reklamných nápisov a rôznych vizuálnych „vychytáviek“. Keď sa úplne zotmie, svietiaci Hongkong Island už rozpráva iný príbeh.
„Nebo, Zem i ja sme sa narodili v rovnakom čase.
som v celku so všetkým.“
Čuang ´C
Uverejnené časopise Vitalita, júl 2018