text_Zuna Vesan_2020
Život tanečníkov, najmä tanečníkov na voľnej nohe, je sprevádzaný tým, že ich kufor je vlastne stále v pohotovosti. Niektoré veci z kufra ani nevyberajú, neoplatí sa to. Cestovanie je takou súčasťou nášho života, ako rozcvička pred tréningom. Bez cestovania si mnohí z nás svoju profesiu ani nevieme predstaviť. Táto kapitola je však pre všetkých, pretože každý z nás z času načas cestuje, a teda vypadne zo zaužívaného rytmu. Niekoho to zasiahne viac, niekoho menej. Od čoho to závisí?
Keď sme mladí, nepociťujeme pri a po cestovaní špeciálny zásah do nášho organizmu. Mladé telo sa obvykle rýchlo vyrovnáva so zmenami, nepociťuje markantnú únavu, ani zdravotné problémy. Poväčšine pociťujeme príjemné vzrušenie zo spoznávania nového. Lenže táto latentnosť následkov je zradná. Na základe mojej komunikácie s mnohými tanečníkmi a hercami pohybového divadla po celom svete, konštatujem, že s pribúdajúcim vekom sa každý z nás začína na cestovanie pozerať inak. Kým sme mladí, dychtíme po možnostiach cestovať, keď sme starší, pociťuje, že nás cestovanie viac a viac vyčerpáva. Začíname s časom venovanom cestovaniu viac kalkulovať, začíname viac premýšľať o oddychových dňoch a aj si ich organizovať. Cesta pre nás nie je len akýmsi obyčajným premiestnením sa, cestovanie pre nás začína byť samotnou prácou.
Čo sa deje pri cestovaní?
Pozrime sa na to najprv okom západného vedeckého pohľadu. Keď ideme rýchlo v aute, autobuse, či vlaku, o lietadle ani nehovoriac, náš nervový systém vie, že je vystavovaný nebezpečenstvu. Mozog to svojou schopnosťou potláčať pocity samozrejme prekoná – je to spôsob adaptácie organizmu na nové podmienky a bol nám daný k tomu, aby sme prežili. Sme na to cvičení od detstva, učíme tomu i malé bábätká, keď ich pripútané o detské sedačky pripíname ku sedadlu v aute. Telo však vie svoje, má totiž vestibulo-cerebrálny systém, ktorý mu hovorí akou rýchlosťou sa pohybuje. Telo má teda prirodzene strach, strach v hlbokých subtílnych štruktúrach, a tak reakcia nášho systému evidentne musí nastať. Väčšinou sme unavení, pretože telo potrebuje vyvážiť ten stres úplným vypnutím. Dopriať si preto oddych po ceste je rozumné.
Pri letoch cez časové pásma sa s našim systémom udeje ešte niečo závažnejšie. Tzv. „jetlag“ je stav úplne rozhodeného denného rytmu svojho tela. Narušený je pri tom takzvaný cirkadiánny rytmus, ktorý je jedným z biorytmov. Trvá priemerne dvadsať až dvadsať štyri hodín, v závislosti od jednotlivca a podmienok. Tento rytmus má na starosti spravovanie takých telesných funkcií, ako sú napríklad striedanie spánku a bdenia, pravidelné zmeny telesnej teploty, sekréciu hormónov, či hladinu krvného tlaku. Tento rytmus je priamo závislý na množstve denného svetla. Ak sa o množstvo tohto svetla „skokom“ cez časové pásmo ukrátime, alebo ho naopak predĺžime, ovplyvní to sekréciu spánkového hormónu – melatonínu, ktorý zodpovedá za pocit ospalosti a umožňuje nám zaspať. Ak je narušený, máme problémy. Náš prirodzený cirkadiánny rytmus, s ktorým sme fungovali niekoľko posledných mesiacov, či rokov, sa odrazu náhle pretrhne. A tým sa dostanú do zmätku a porušia všetky telesné procesy, ktoré sú na ňom závislé. Čím viac časových pásiem prekročíme, tým sú prejavy jetlagu horšie. Môže nám hučať v hlave, bolieť svaly či kĺby, môžeme byť podráždení, precitlivení na svetlo a zvuky, necítiť chuť do jedla, či celkovo sa necítiť vo svojej koži. Problémy so spánkom sú samozrejmosťou – cez deň nás chytá silná únava a ospalosť, uprostred noci sa naopak prebudíme. Nemôžme opäť zaspať, sme však tak unavení, že hore tiež nevydržíme. U žien sa môže dokonca narušiť menštruačný cyklus, predĺžiť ho o týždeň, či dva Pri lete na západ sú poväčšine prejavy jetlagu miernejšie, pretože si vlastne predĺžime deň. Adaptácia prebieha rýchlejšie, ale je tiež výrazná. Pri lete na východ sú symptómy horšie a dlhšie. V závislosti od jednotlivca, stavu jeho organizmu a počtu časových pasiem, ktoré prekročí, môže jetlag trvať jeden až tri dni, ale v niektorých prípadoch dokonca až týždeň. Ak konštatujem, že niektorí tanečníci lietajú cez časové pásma až štyri – päť krát do roka, tak sa všetci zhodneme na tom, že je to skutočne veľký náklad na organizmus.
Ako sa na to pozerajú taoisti prostredníctvom čínskej medicíny?
Myšlienky, o ktoré sa opiera táto kniha, sú staré tisíce rokov. Lietadlá neexistovali, tobôž nie možnosť sa v tak veľkej rýchlosti dostať na opačnú pologuľu našej planéty. Ale cestovalo sa vždy, aj v starej Číne a cestovalo sa za obchodmi na dlhé vzdialenosti aj mimo ňu.
Čínska medicína nevie vymerať hladinu hormónov, neobjavila vestibulo-cerebrálny systém, či cirkadiánny rytmus, ale pozerá sa na túto tému svojským pohľadom so svojskou terminológiou. Ak ju pochopíme, zistíme, že sa od západného uhla pohľadu moc nevzďaľuje. Pri cestovaní sa v prvom rade jedná o narušenie fázy ZEM v človeku. Ako vieme, fáza ZEM je závislá na pravidelnosti, na rytme, a cestovaním sa ten rytmický reťazec pretrhne. Intenzita pretrhnutia je úmerne závislá od dĺžky cestovania a podmienok v akých cestujeme a kam docestujeme. Orgány fázy ZEM, slezina-slinivka a žalúdok, musia z toho dôvodu nadmerne pracovať, aby pravidelnosť opäť nastolili. Druhým okruhom, ktorý je cestovaním ovplyvňovaný, je fáza VODA – teda náš prenatálny zdroj – obličky. Obličky, ako naše najhlbšie žriedlo čchi, zodpovedajú za naše najhlbšie a najsubtílnejšie pochody, teda aj za náš biorytmus. Keď sa naruší, obličky musia pracovať výrazne viac, aby nás prinavrátili späť k normálnemu biologickému fungovaniu. Pri téme strachu z rýchlosti sa dostávame tiež k obličkám. Strach z pohľadu čínskej medicíny súvisí s obličkami, oslabuje ich. Obličky sú sami osebe základom našej vitality a nášho zdravia, a keď si ich čchi nadmieru vyčerpávame, siahame si na svoje rezervy. Rýchlosť sama osebe je jang. Pre harmonizáciu tohto stavu obličky do systému posielajú jin. Je to jin, ktorý by v inom prípade bol využitý inak, napríklad na regeneráciu organizmu, či vyživovanie krvi. Dochádza teda k jeho nadmernému spotrebovaniu. Je teda logické, že sa po cestovaní cítime unavení. Síce sedíme na zadku, ale systém nášho tela pracuje na plné obrátky. Opäť preto opakujem – po cestovaní si treba dopriať hlboký oddych!
V neposlednom rade sa tohto procesu zúčastňuje aj srdce. Ako vieme, srdce je sídlom nášho ducha Šen, našej duše. Pri cestovaní sa síce telo rýchlo niekam premiestni, ale duša potrebuje trošku dlhší čas na to, aby telo „dobehla“. Znie to možno príliš ezotericky, ale ten známy pocit „nebyť vo svojej koži“, je presne to, o čo hovorím. Môže byť aj sprevádzaný rôznymi divnými snami. Po docestovaní na miesto si treba dopriať pokoj, tzn. nezamestnávať sa hneď a nadmieru. Už aj z toho dôvodu, aby sme duši dopriali docestovať za telom a zjednotiť sa s ním.
Zo všetkého vyplýva, že osoba so silným stredom, s kvalitnou čchi žalúdka a sleziny, ale aj osoba s dobrou čchi obličky, znáša cestovanie lepšie. Je teda aj logické, že starší človek, ktorému energie celkovo ubúda, bude z cestovania pociťovať nekomfort.
Ostané faktory spojené s cestovaním:
Domov
Pocit domova je pre človeka nesmierne dôležitý, je dôležitý aj pre fázu ZEM v človeku. Domov je náš externý stred, o ktorý sa môžeme oprieť. Môžu byť obdobia, kedy tanečníci skutočný domov nemajú, majú ho dočasne v kufri. To si od nich vyžaduje silnú dávku schopnosti sa adaptovať. Alebo striedajú niekoľko domovov za krátke obdobie. Niektorí zase majú viac domovov naraz, čo si tiež vyžaduje schopnosť prispôsobovania sa a pritom sú zemské orgány v pohotovosti.
Čím sú tanečníci starší, tým menej experimentujú s absenciou domova a tým viac cítia svoje korene hlbšie a pevnejšie. Pribúdajúci vek im vytvára potrebu tráviť viac času doma a ak majú niekam odcestovať, tak si strážia, aby to bolo pokiaľ možno len na kratšiu dobu.
Stravovanie
Druhý faktor, ktorý cestovanie silne ovplyvňuje je zmena kuchyne a teda zásah do stravovacích návykov a stravovacích potrieb. Na novom mieste nemáme svoju kuchyňu, mnohokrát nemáme kuchyňu žiadnu a teda sa nemôžeme stravovať a tým pádom doplňovať čchi úplne podľa svojich predstáv. Môže to byť „súčasť hry“ ako sa dokázať v daných podmienkach adaptovať, ale je nesporné, že to náš stav a čchi výrazne ovplyvní. Stravovanie tak riešime reštauráciami. To môže byť niekedy oslobodzujúce, ale nie vždy vyhovujúce. Keďže nie je vždy možné v obchodoch kúpiť to, čo potrebujeme, často hlad prekrývame kupovaním potravinových hlúpostí. Pre organizmus je to záťaž.
Cesta nie je vhodný čas na prácu
Mnoho z nás vníma cestu ako čas na prácu, čas, ktorý by sa mal nejako produktívne využiť. Pri veľkej zaneprázdnenosti je to často jediný čas na odpovedanie na emailové správy, či plánovanie svojho pracovného a osobného života. Väčšina z nás hneď, ako si sadne do dopravného prostriedku, otvára notebook, hľadí doň a pracuje. Podotýkam, že aj surfovanie, či listovanie facebookových statusov je mentálna práca, ktorá organizmus unavuje. V mladosti dokážeme príznaky únavy rýchlo potlačiť, s pribúdajúcim vekom však cestu samotnú začneme vnímať ako prácu a preto si už žiadnu inú prácu k nej nepridávame. Našťastie telo je niekedy silnejšie ako myseľ. I keď si prácu vo vlaku či autobuse naplánujeme, po pár kilometroch zaspíme. Prípadne nie sme schopní na prácu sa sústrediť, a tak len počúvame hudbu alebo pozorujeme krajinu. Fakt, že telo nás počas cesty donucuje k spánku, svedčí o tom, že cestovanie v skutočnosti nie je pre náš organizmus vhodný čas na prácu. Že telo potrebuje oddychovým stavom vyvážiť to, že má s touto situáciou roboty viac než dosť.
Káva
Prekrývanie únavy kávou, prípadne inými povzbudzovacími prostriedkami, je veľmi nebezpečné. Čo nám hovorí telo, keď sme unavení? Dáva nám správu o tom, že náš systém je preťažený, a že ak nechceme, aby sa rýchlo opotreboval, prípadne vypovedal službu, mali by sme ten hlas rešpektovať a oddýchnuť si. Pri únave najviac „kričia“ obličky, ktoré sú zdrojom našej prenatálnej čchi a nechcú ju vyčerpávať. Chcú ju uchovávať pre nasledujúce roky nášho života. Telo nás vlastne pocitom únavy chce chrániť pred ďalším vyčerpávaním. Po káve zacítime vybudenie, avšak len s krátkodobým účinkom. V konečnom dôsledku siahneme do svojich rezerv a obličky tým pádom vyplienime. Keď toto robíme pravidelne, dláždime si cestu k mnohým chorobám, ktoré by sa inak nemuseli prejaviť.
Zo všetkého vyplýva nasledovné:
- Cestujme tak, aby sme mali čas na oddych. Počas cestovanie nepracujme.
- Po docestovaní na dané miesto, kde máme učiť, alebo hrať predstavenie, žiadajme o oddychové dni, nevnímajme ich ako luxus. Pricestovať niekam večer a ráno začať pracovať je zabijak.
Nikdy neleťme lietadlom v deň predstavenia. - Pokúsme sa vopred uvažovať o možnostiach stravovania, pýtajme sa na to vopred organizátorov a žiadajme zabezpečiť pre nás základné podmienky.
- Pri cestovaní dodržiavajme pitný režim.
Zopár rád ako lepšie zvládať jetlag:
- Niekoľko dní pred odletom začnite postupne prechádzať na časové pásmo, do ktorého sa chystáte letieť.
- Pokiaľ je to možné, leťte nočným letom s príletom na miesto včas ráno.
- Počas letu sa vyhýbajte alkoholu.
- Pite dostatok vody.
- Pokúste sa pri lete spať.
- Počas letu nepracujte.
- Po prílete sa čo najskôr pohybujte na čerstvom vzduchu a na dennom svetle.
- Po prílete si nechoďte pospať, ale snažte sa vydržať až do večera, kedy sa na mieste príletu chodí spať.
- Po prelete cez časové pásma si zabezpečte minimálne dva dni oddychu pred tým, než začneš pracovať.
Po návrate z pracovnej cesty domov si doprajme:
- Veľa spánku.
- Pasívny oddych, prechádzky na čerstvom vzduchu.
- Aspoň dva dni oddych pred tým, než začneme znovu pracovať. Podľa dĺžky cesty aj dlhšie.
- Prijímajme kvalitnú a pravidelnú stravu.
Z hľadiska čínskej medicíny si tiež môžeme pomôcť týmito spôsobmi:
Pri akomkoľvek cestovaní, ale hlavne dlhšom a náročnejšom, je dôležité venovať sa svojmu stredu – orgánom slezina a žalúdok. Jednou z vhodných ciest je moxovanie bodu Zusanli – ST 36, teda 36. bodu na dráhe žalúdka (viď obrázok). O moxovaní sa dočítate v blogu „Moxa v lekárničke tanečníka“). S moxovaním je vhodné začať týždeň-dva pred odletom, a pokračovať s ním aj po prílete. Výber stravy, podporujúci tieto orgány, je tiež vhodným riešením doplňovania čchi. Čínska medicína ponúka aj niekoľko bylinných zmesí, podporujúcich tieto orgány. Posilniť stred je zásadné. Ak je stred silný, nenačierame do svojich rezerv v obličkách. Doplňujúcim ošetrením však môže byť aj pôsobenie na obličky cez bod Yingu KI 10, desiaty bod na dráhe obličiek (viď obrázok). Nachádza sa v ryhe pod kolenom, medzi dvoma šľachami na vnútorných stranách kolien. Body si môžete stláčať, alebo krátko moxovať. Sú to body nášho biorytmu. Moxovanie vyučujeme na našich workshopoch moxovania.
Úryvok z pripravovanej Zuninej knihy „Kompendium MEDICÍNA V POHYBE“.
Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
.
