Text_Zuna Vesan_ 2006
Čo by sme mali jesť, aby sme vydržali dlho a kvalitne tancovať.
Mnohí z nás si v tomto uponáhľanom svete neuvedomujeme, že jedlo nie je o tom ako si naplniť brucho a tým zahnať pocit hladu, ale predovšetkým o tom, ako z neho vytiahnuť čo najväčšie množstvo živín a energie potrebnej pre samotný život. Život tanečníka si vyžaduje množstvo energie, fyzickej i psychickej. Je na nás naučiť sa s ňou rozumne hospodáriť, pretože z energie, ktorú máme, nám už len ubúda. A je len na nás, či si ju chceme vymíňať už v najbližších rokoch, alebo si z nej odložíme kus na celý život.
Život tanečníka je väčšinou uponáhľaný a plný napätia. Letí zo skúšky na skúšku alebo do školy, kde vyučuje. Buď konzumuje potravu v chvate, alebo si na konci dňa spomenie, že sa vlastne celý deň nemal kedy najesť. Tak sa teda naje aspoň večer, pred odchodom do postele a tým vlastne zabráni tomu, aby jeho telo po tom bláznivom dni mohlo konečne v noci relaxovať. Naštartuje tráviaci trakt a ten pracuje celú noc, miesto toho, aby odpočíval. Nemusíme však nasledovať tento chaotický a nezdravý model. Záleží na tom, aké si vytvoríme priority. Či pôjdeme takýmto spôsobom na plný plyn až dovtedy, kým nám dôjdu baterky, a to môže byť veľmi skoro; alebo si tú vlastnú energiu budeme trochu viac vážiť a inteligentne a ekonomicky s ňou budeme zaobchádzať.
Makrobiotika
Množstvo súčasných špičkových športovcov, ale aj tanečníkov sa začalo orientovať na makrobiotický spôsob života práve z toho dôvodu, že makrobiotika pracuje s princípami, ktoré pomáhajú inteligentne a ekonomicky s energiou pracovať. Makrobiotika nie je len záležitosťou stravovania. Nie je len o tom, ako paranoicky myslieť na to, aby sme si nezabudli namočiť krúpy. Makrobiotika je filozofia, ktorá sa v praxi prejavuje v spôsobe života rešpektujúceho a nasledujúceho prírodné zákony. Vo vzťahu k prírode a vesmíru a k okolitému svetu, vo vzťahu k sebe samému. No a samozrejme aj vo vzťahu k jedlu, ktoré naše telo prijíma, pretože jedlo je jedna z mála príležitostí, kedy si môžeme energiu obnoviť.
Makrobiotika je filozofický a praktický prístup k výžive, ktorý sa často mylne interpretuje ako špeciálna diéta. Je o neustálom hľadaní toho, čo je pre nás vhodné za účelom vytvorenia akejsi rovnováhy, harmónie. A keďže človek sa každým rokom, každým obdobím, či dokonca každým činom mení, makrobiotika kráča s ním a ponúka mu nové možnosti pre nové zmeny. Je to neustály proces. Toto hľadanie sa však stane tak prirodzenou súčasťou života, ako keď si v zime automaticky obliekame kožuch a nechodíme v plávkach. Pre niektorých ľudí, závisiac na ich špecifických potrebách, sa niektoré jedlo môže vyradiť, pretože pre jeho organizmus už nemá žiadny účinok, alebo mu začína škodiť. Niektoré jedlo môže byť naopak do stravy zahrnuté, ak je to potrebné. Je pre telo neprirodzené jesť po celý rok to isté, keď príroda priam kričí a upozorňuje nás na to, čo máme v tom-ktorom období jesť. Je rovnako neprirodzené po celý život jesť napríklad vyprážaný rezeň, keď naše telo a naše potreby sú úplne rozdielne, keď sme deti, keď dospievame, keď sme „v najlepších rokoch“ a keď starneme. V makrobiotike zároveň neexistuje dobré alebo zlé, v prípade ak konzumujeme pokiaľ možno organické, to znamená zdravé a energeticky naplnené potraviny, bez konzervantov, farbív a iných chemických zložiek, ktoré do nášho tela rozhodne nepatria a ak vylúčime rafinovaný cukor, bielu múku, agresívnu rafinovanú soľ a kravské mlieko. To všetko organizmu nesmierne ubližuje.
Vytrvalosť a strava tanečníkov
Odtancovať vyše hodinové predstavenie niekoľkokrát do mesiaca nie je vôbec zábava. Vytrvalosť je jedným z aspektov, ktoré tanečník potrebuje rozvíjať a uchovávať si a vyžaduje si jeho vynikajúci zdravotný stav.
Bylinožravé zvieratá, napr.: žirafy, kone, antilopy, majú väčšiu vytrvalosť ako mäsožravci, z ktorých príslušníci mačkovitých šeliem sú známi svojim dlhým leňošením a odpočívaním. Tento nepriamy vzťah stravy a vytrvalosti sa zdá byť platný aj u ľudí. Istý indiánsky kmeň v mexických horách, ktorý bol dlhé roky predmetom výskumu vedcov, by sa mohol charakterizovať ako neuveriteľne zdravý vegetariánsky športový tím. Ich strava je zložená takmer výlučne zo strukovín, kukurice, koreňovej zeleniny, tekvíc, divokých zelenín, rôznych druhov ovocia, a len ojedinele mäsa (1% ich stravy). Ich telá sú štíhle a silné ako telá atlétov. Ich obľúbený šport je podobný fotbalu, pri ktorom hráči nabehajú v priemere 300 kilometrov za zápas. Hráči hrajú aj v noci a prestávky robia len preto, aby sa najedli a napili, v priemere po dvadsiatich kilometroch.
Pokiaľ sa vrátime do našich podmienok, zistíme, že rada vynikajúcich špičkových športovcov sa riadi zásadami makrobiotiky. Napr.: bývala svetová špička v maratóne Rob de Castella, tenistka Martina Navrátilová, David Scott, najlepší svetový triatlonista Jack Stevens, súčasný držiteľ svetových bežeckých rekordov na 400, 800 a 1500 metrov v kategorii 65-69 ročných …
Veľké svaly – bielkoviny?
Všeobecne sa verí, že pokiaľ si chceme vypestovať veľké a silné svaly, potrebujeme veľa bielkovín, v bežnom ponímaní mäsa. Avšak nie je to také jednoduché. Dokonca aj ten, ktorý posiluje, potrebuje rovnaké množstvo bielkovín, ako ktokoľvek iný. To, čo zväčšuje a posiľuje svaly nie sú bielkoviny, ale usilovné cvičenie. V roku 1966 vedci dokázali, že usilovné cvičenie nevyžaduje zvýšené množstvo bielkovín. Bohužiaľ i dnes je rozšírený názor, že k dosiahnutiu sily a vytrvalosti športovca musí výživa obsahovať veľké percento bielkovín a tuku.
Makrobiotická strava obsahuje 10% esenciálnych aminokyselín. Nájdeme ich v následujúcich zdrojoch: obiloviny, strukoviny, zelenina, morské riasy, semená, ryby s bielym mäsom a ovocie. Ostatné bohaté zdroje ako mäso, hydina a mlieko, obsahujú síce bielkoviny, ale aj látky spôsobujúce srdečné a iné zdravotné problémy. Neprimerané množstvo bielkovín v strave spôsobuje hromadenie močoviny, močových látok, tuku a cholesterolu v tkanivách a v krvi! Príliš mnoho kyselín a tuku v krvi odbúrava zásoby minerálnych látok ako železo, horčík, zinok, fosfor a vápnik. Nie sú to náhodou tie minerály a potrebné látky, ktoré mnohí tanečníci užívajú vo forme umelých tabliet? Nebolo by jednoduchšie si ich uchovať v prirodzenom stave?
Makrobiotika pre tanečníkov
Mnohí súčasní tanečníci, tak ako sa venujú celostnému vnímaniu ľudského tela a duše, vnímajú potrebu venovať svojmu telu pozornosť aj po stránke stravovania. Prišli na to, že ak je ich tanec podmienený zdravou stravou, môže byť kvalitnejší. Vynikajúci spôsob ako zlepšiť výkon tanečníkov je zvyknúť si na makrobiotickú stravu, pretože množstvo polysacharidov tejto stravy je na prirodzenej úrovni, svaly dostávajú optimálny prísun glykogénu bez extrémnych hodnôt. Makrobiotika je založená hlavne na rastlinnej zložke, používajúc rôznu zeleninu a ovocie, ktoré sú pestované organicky. Spoločne s obilím, strukovinami a morskými riasami, makrobiotika ponúka potrebné živiny vyhovujúce západnému spôsobu stravovania rovnako ako aj východnej filozofii o vzťahu jin a jang a rovnováhe medzi nimi. Pre tanečníkov, viac ako pre kohokoľvek iného sú telo a jeho energia dôležitým nástrojom. Zlepšiť ich podmienky v našom vnútornom prostredí je našou povinnosťou. Nemôžme od tela len brať – požadovať výkony, kvalitu pohybu, vytrvalosť… Musíme mu to všetko aj vracať.
Fascinujúci a nesmierne vitálny tanečník Frey Faust je makrobiotikom od útleho detstva. Tvrdí: „Neexistuje možnosť ako to overiť, ale som presvedčený o tom, že makrobiotika sformovala základ môjho všeobecného dobrého zdravotného stavu. To ako telo funguje je pre tanečníka veľmi dôležité. Makrobiotika je filozofia, ktorá ponúka systém, z ktorého si každý sám môže nadizajnovať stravu pre seba. Je to o hľadaní rovnováhy, čo pre každého znamená niečo iné. Mám rád makrobiotické princípy, pretože sú mentálne i prakticky adaptabilné pre každého z nás zvlášť.“
Makrobiotická kuchyňa na škole PARTS.
Prestížna tanečná škola PARTS v Bruseli sa hrdí svojou jedinečnou myšlienkou – makrobiotická kuchyňa pre študentov, ktorá študentom denne ponúka teplé, zdravé a výživné makrobiotické jedlá. Choreografka Anna Tereza de Kearsmaeker založila túto školu pred desiatimi rokmi, po svojej 10-ročnej skúsenosti s tanečníkmi vo vlastnom súbore Rosas. Vždy hľadala tých najlepších tanečníkov a najlepších pedagógov pre školu z celého sveta. Bolo teda pre ňu veľmi logické ponúknuť im to najlepšie a najkvalitnejšie jedlo. Makrobiotická kuchyňa bola súčasťou základného konceptu školy od začiatku fungovania školy. Keď prídu noví študenti do školy, dostanú základné lekcie varenia a sú oboznámení o princípoch jin a jang a piatich elementoch – základnými aspektami makrobiotickej kuchyne. Všetci študenti sú informovaní o tom, že makrobiotika je súčaťou konceptu školy. Samozrejme každý študent sa môže slobodne rozhodnúť, či chce alebo nechce jesť v školskej kuchyni. Niektorým táto strava nevyhovuje, pretože majú príliž silno zakódované iné stravovacie návyky. Študujú tu študenti 32 rôznych národností, čo znamená prinajmenšom 32 rôznych spôsobov stravovania. Niekedy škola ponúka špeciálne lokálne menu z celého sveta, samozrejme prispôsobené ročnému obdobiu a vhodnosti organických produktov. Samozrejme nie každý je k makrobiotike entuziasticky naklonený. Brusel však ponúka množstvo možností, kde sa môžu študenti najesť. Je to ich slobodná voľba. Väčšina študentov však túto kuchyňu majú radi a vracajú sa k nej aj po prázdninách. Niektorí v tom pokračujú doma, niektorí sú radi, že sa doma vrátia ku starým návykom.
Ach tá čokoláda!!!
Väčšina tanečníkov rieši dobíjanie energie čokoládou. Myslia si, že im dodáva energiu. Existuje skutočne veľmi málo tanečníkov, ktorí by jej denne nezjedli aspoň tabuľku. Mýtus o čokoláde je vskutku veľmi silný. Tanečník sa po nej cíti lepšie, má dobrú náladu, a hlavne má pocit, že mu dodala energiu. To áno, ibaže dočasne a na veľmi krátky časový úsek. A navyše mu v konečnom dôsledku ubrala zo zásob zdedenej energie ďaleko viac ako si myslíme. Čokoládou (a každou sladkosťou s jednoduchými cukrami) vystavujeme náš organizmus extrémnej situácii!
Čokoláda a všetky sladkosti v bežnej potravinovej distribúcii sú sladené rafinovaným cukrom, o ktorom je už všeobecne známe, že našemu zdraviu veľmi škodí. Sladkosti nám poskytnú pocit blaha, ibaže iba na chvíľu. Už za pár minút nám jednoduché cukry v nich spôsobia únavu, pretože tento cukor je z krvy veľmi rýchlo odbúraný. Cukor potrebné substancie telu odoberá, okráda ho o vápnik, ďalšie minerály a stopové prvky a o vitamíny skupiny B. Nie je teda cukor ako cukor.
Bez sacharidov nie je náš život možný. Potrebujeme ich. Ibaže jednoduché cukry obsiahnuté v rafinovanom cukre, mede, rafinovanej bielej múke a dokonca aj v ovocných cukroch (ak ich konzumujeme nadmieru) sa asborbujú veľmi rýchlo. Aby sa inzulín čo najrýchlejšie vysporiadal s prílivom nového cukru do krvi, musí stúpnuť jeho hladina v krvi. Tým prirodzená hladina cukru rapídne poklesne, čo spôsobuje pocit hladu a nervozitu. Deň za dňom sa tak naše telá a emócie zmietajú od jedného extrému k druhému. Makrobiotická strava nahrádza tieto jednoduché cukry zložitými, ktoré sa spaľujú pomalšie. Nelúpaná ryža, napríklad vytvára nepretržitý tok glukózy do krvi v množstve 2 kalórie za minútu; cukor obsiahnutý v tabulke čokolády sa spaľuje rýchlosťou 30 kalórií za minútu. Tým sú rýchlo spotrebované zásoby cukru v krvi a do mozgu je vysielaný urgentný dopyt o nový cukor. Cyklus sa tak opakuje … a sme v začarovanom kruhu. Sacharidy sú dôležitou zložkou pre náš život. Poskytujú nám energiu. Nedostatok polysacharidov spolu s nadmierným množstvom jednoduchých cukrov vyvoláva nemoc zvanú hypoglykémia, alebo znížené množstvo cukru v krvi. Táto choroba sa prejavuje najprv v podobe neutíšelného hladu, ktorý nejde potlačiť ani po najedení. Ďaľšími prejavmi sú únava, nadmerné potenie a zívanie, trasenie a nezvládnuteľné emócie. Hlavnou prednosťou makrobiotickej stravy je čisté spaľovanie polysacharidov, ktoré sú v organizme premenené na glukózu (okrem iného) – tak dôležitý zdroj energie.
Čo by teda mali tanečníci jesť?
Potrebné polysacharidy nájdeme v obilí a strukovinách. Takže predovšetkým zvýšiť podiel obilovín. Častejšie ovos, dobre a do hladka uvarená pšenica. Forma cestovín je jednou z najvhodnejších, vhodnejšia ako chlieb. Vhodné sú celozrnné polievky (ryža, pšeno, ovos a pšenica) varené veľmi dlho, skombinované so strukovinami. Ak chceme zahusťovať, robíme tak škrobom zo seitanu (seitan-pšeničné mäso), alebo používame škroby ako arowrooot či kuzu, ktoré je okrem iného liečebným špecifikom číslo jedna pre problémy so žalúdkom. Častejšie konzumujme rybu, pretože má viac bielkovín a živé bielkoviny nám dodajú viac energie. Vhodné sú aj častejšie kombinácie bielkovín, napr: hrachová kaša a ryba, seitan a sója,… Jedlo by rozhodne malo byť chuťovo výraznejšie a varené na väčšom množstve oleja. Po skúsenostiach študentov z PARTS, tanečníci vzhľadom na svoju extrémnu fyzickú záťaž potrebujú väčší prísun proteínov, ktorý môže byť zčasu-načas dodaný organickými, nepresolenými mäsovými výrobkami.
Ráno si doprajeme dostatočne hutné raňajky, najlepšie s trochou strukovín. Vhodné sú aj ranné miso polievky. Celkovo môžeme aj viac ovocia a obilných múčnikov, pretože máme rýchlejšie spaľovanie. Najvhodnejšie je pšeno (jáhly), pretože to jediné v kombinácii s ovocím neprekyseľuje organizmus. O škodlivosti klasického rafinovaného cukru už bola reč. Ovocný cukor, na rozdiel od rafinovaného je popri fyzickej námahe ľahšie metabolizovaný a nezaťažuje a nezahlieňuje tak zažívanie ako pri bežnom spôsobe života. Takže v rozumnom množstve môže byť.
Takmer bez debaty do stravy pre tanečníkov zahrnieme zeleninu – tepelne upravenú, surovú, lisovanú, kvasenú. Konzumujeme ju pokiaľ možno v bio kvalite a rešpektujeme ročné obdobie, v ktorom tá-ktorá zelenina rastie. (To sa týka aj ovocia.) Jesť v zime napríklad rajčiny alebo uhorky, ktoré normálne rastú v lete, nie je moc vhodné a prirodzené. Do stravy zapájame aj semená, obsahujúce množstvo potrebných minerálov a dôležitých látok – tekvicové obsahujú železo a horčík, sezamové vápnik a vitamín E, slnečnicové semená aj kyselinu linolovú. Konzumujeme ich ľahko opražené, alebo povarené v obilí, rovnako ako aj orechoviny. S nimi to zase moc nepreháňame, aby sme príliž nestiahli a nezaťažili pečeň. Morské riasy sú tiež vynikajúcim zdrojom minerálnych látok. Ak tanečníci často utekajú ku cukru, dá sa to zrovnať riasami Nori. Nori vločky (malé vločky z riasy Nori) sa pridávajú aj do múčnikov či palaciniek.
Aby sme uvoľnili svalovú únavu a napätie po fyzicky náročnom spôsobe života, môžeme pšeno dochucovať dostatočným množstvom nasekaných zelených vňatí, rozdrtenými listami shyzo, semienkami, citrónom alebo gomasionam (špeciálna soľ pripravená z opražených sezamových semien a opraženej morskej soli). Pre zvýšenie výživnosti robíme častejšie pšeno s dyňou, občas aj pšeno so seitanom (pšeničné mäso). Na uvoľnenie konzumujeme potraviny uvoľňujúce energiu ako je hrášok, kukurica, zelené a žlté fazuľové lusky. V prípade vlčích hladov môžeme vždy pridať bielu ryžu. No a na záver samozrejme a logicky – pijeme viac tekutín.
O inej úrovni
Keďže podľa tradičnej čínskej medicíny naše črevá súvisia s mozgom – čistota a dobrá kondícia čriev priamo súvisí s čistotou a dobrou kondíciou našeho mozgu. Kam mierim? Mierim ku ľudskej mysli, tvorivosti, invencii, tak potrebnej pre každého tvorcu rovnako ako aj interpreta. Zjednodušene povedané – jedlo nie je len o bruchu a o tele fyzickom. Nedá sa obmedziť len na výpočty proteínov, kalórií, vitamínov a minerálov. Zdravá strava sa odráža aj na úrovni mentálneho a duchovného rozsahu našej bytosti. Odráža sa v tom ako sme schopní tvoriť, prispôsobovať sa extrémnym požiadavkam zvonka, ovplyvňovať emócie a mentálne procesy. „Cítim sa čistejšia a celkovo zdravšia po obedoch v PARTS. Už samotný fakt, že obedy sú pripravované z organických, čerstvých ingrediencií, ktoré sú podávané v teplom stave, mi dodáva energiu a výživu. Niekedy cítim, že obilie a zelenina nás študentov robia viac mierumilovnejšími a náš pohyb na sále sa stáva mäkkší, menej výbojnejší. Myslím, že vďaka makrobiotickej kuchyni je tu pokojnejšie prostredie a badám väčšiu tendenciu k agresivite u študentov, ktorí sa tejto kuchyni vyhýbajú,“ hovorí študentka PARTS.
Nech už sa stravujeme makrobioticky, vegetariánsky, alebo nech už konzumujeme aj mäso, mali by sme myslieť na niekoko dôležitých vecí. Príjem potravy je vec posvätná. A ak chceme, aby nám potrava bola k osohu, mali by sme dodržiavať zopár „zákonov“:
Sadnime si a jedzme.
Až keď je naše telo relaxované, sedí, náš tráviaci systém je schopný príjímať výživu. Posed napomáha hladšiemu plynutiu krvi do tráviaceho traktu a jednoduchšiemu transportu živín do buniek. Jedenie v stoji či dokonca počas chôdze je veľmi nevhodné.
Eliminujme rušivé momenty počas jedenia.
Venujme príjmu potravy plnú pozornosť. Príjemná hudba alebo ľahká konverzácia je pre jedenie veľmi vhodná. Vypnime však televízor, neseďme pri jedle za počítačom, nečítajme noviny, neriaďme auto, …, venujme si tento čas len na príjem potravy a na vychutnávanie si toho. Telo tak bude schopné vnímať množstvo prijímaného jedla a regulovať to.
Jedzme denne v pravidelnom čase.
Pravidelnosť spôsobuje reguláciu a synchronizáciu všetkých telesných funkcií. Zlepšia sa tým všetky naše cykly: nálada, hormóny, menštruačný cyklus, spacie vzorce, príjem cukru do krvi, …a celková vitalita.
Hryzme každé sústo 30-50 krát.
To iste pre niektorých môže znieť ako vtip alebo ako science fiction, ale snažme sa aspoň o veľký počet hryzenia potravy v ústach. Jedine v ústach má potrava možnosť premiešať sa so slinami, ktoré napomáhajú dostatočne naštiepiť potravu, a tým vylepšiť trávenie = vylepšiť príjem živín. Náš žalúdok zuby nemá. Nedostatočne požuté jedlo síce prijmeme do tela, ale živiny z neho aj vylúčime a jemne povedané – peniaze vložené do potravy sme spláchli do záchodu. Nech už prijímame akúkoľvek hodnotnú potravu, pokiaľ ju dostatočne nepohryzieme, je nám to vlastne na nič
Nejedzte neskôr ako 3 hodiny pred spánkom.
Spánok je čas na oddych a zotavovanie. Ak naše telo musí v noci pracovať – tráviť potravu, okrádame ho o možnosť regenerácie. Navyše jedlo, ktoré ostáva v črevách cez noc, hnije a znemožňuje prirodzenú detoxikáciu tela.
Dajte svojmu jedlu nejaký účel
Vedzme aký efekt chceme z jedla mať. Môže to byť liečba nejakého špecifického orgánu, kondícia, príjem radosti, energie, vitality alebo relax. S týmto účelom jedlo aj pripravujme a tak ho aj konzumujme. To môže zmeniť všetko čo jeme na liečivú skúsenosť.
Neobviňujme sa a nedeprimujme sa z toho, že máme nejakú dietu.
Máme silu vybrať si to, čo budeme jesť. Využime tento výber a užime si každý kúsok toho, čo dávame do svojho tela. Buďme na seba dobrí a uvidíme, že aj k druhým sa viac otvoríme.
Po jedle relaxujme.
Niektoré zdroje hovoria , že až 40% tej energie, ktorú príjmeme jedlom, spotrebujeme na jeho trávenie. To znamená rozštiepili ho na jednotlivé zložky a tak to vstrebali do krvi a potom poslali bunkám. Ďalšiu časť energie potrebujeme na to, aby sme vyselektovali nepotrebné zložky a vylúčili ich. Zažívanie je veľká práca a zložitý proces, už prvým sústom sa v nás rozbehne zložitá továreň. Preto je pri jedle dôležitý kľud a dýchanie, ktoré trávenie podporuje a po jedle oddych a prípadná relaxácia, aby sme telu dali podmienky na to, aby potravu mohlo v kľude spracovávať.
Uverejnené v časopise Taneční zóna 2/ 2006