Text_ Aina Albrechtová_2018
Rozhovor so Zunou o taoistickom pohľade na kosti a o práci s nimi cez pohyb.

Ako podľa teba vníma kosti bežný človek?
V bežnom živote kostiam nevenujeme príliš veľkú pozornosť. Mnohé z nich sú skryté v hĺbke tela a tak máme tendenciu ich úplne vylúčiť z nášho registra, zabudnúť, že sú. Veď prečo by sme sa aj mali s nimi zaoberať? Ak sú v poriadku, ani o nich nevieme. Do našej pozornosti sa dostanú vlastne až vtedy, keď sa do niektorej z nich udrieme a zabolí, keď si nejakú zlomíme, keď nám boľavé menisky znemožňujú pohyb, alebo keď začneme pociťovať problémy spôsobené osteoporózou, či s artrózou. Kosti a kostru považujeme za neživú hmotu, ktorá nás niekde uprostred tela drží pohromade. Keď sa však zamyslíme nad umiestnením väčšiny kostí v hĺbke tela, napadne nám súvislosť s tým, že zrejme to, čo je najviac skryté, musí byť veľmi dôležité. Žiadny poklad alebo trezor nemáme pri vchodových dverách, je vždy ukrytý v hĺbke nášho príbytku, aby sa k nemu nemohol dostať zlodej a zároveň, aby sa táto pokladnica nevyprázdnila na obyčajné veci. Kosti sú teda náš poklad. Zvykneme napríklad povedať „cítim to v kostiach“. Keď sa táto veta vysloví, je z jej podtextu zrejmé, že ide o niečo skutočne podstatné. Človek povie túto vetu v prípade, že má nejaký silný pocit, predtuchu, inštinktívne niečo cíti, do jeho vnímania bola zapojená intuícia, šiesty zmysel. V kostiach to cíti preto, lebo kosti sú prepojené s fundamentálnym zdrojom našej čchi. Ten sa skladuje v obličkách/ledvinách.

Obličky si v našej zemepisnej šírke s kosťami moc nespojujeme. Ako sa na ne pozerá čínska medicína?
Obličky u nás vnímame ako dôležité orgány vylučovacej sústavy, ako akési „čističky odpadových vôd“. Zároveň vieme, že fungujú ako regulátory množstva vody a minerálov v organizme a aj dozorcovia nad stabilitou kyslosti vnútorného prostredia. Okrem toho vieme, že ovplyvňujú aj krvotvorbu, pretože riadia tvorbu červených krviniek produkciou hormónu erytropoetín. Prostredníctvom výskumu ďalšieho hormónu sa už dostávame bližšie k nášmu záujmu – ku kostiam. Tvrdí, že obličky produkujú hormón kalcitriol, známy ako aktívny vitamín D, ktorý pomáha udržiavať hladinu vápnika v krvi a vápnik viazaný v kostiach. O poklade reč nie je, i keď krv a vápnik vlastne už z určitého uhla pohľadu poklady sú 😊.

Taoisti samozrejme vedia o filtračnom a čistiacom aspekte obličiek. A aj keď nemali podmienky na výskum hormónov, prepojenie obličiek s krvou a kosťami dokázali vnímať cez energetické dráhy. Energetický svet, v ktorého vnímaní sú taoisti majstri, im dal základ k uvažovaniu o poklade. V obličkách sídli naša tzv. „prenatálna čchi“, „esencia ťing“, ktorú sme dostali pri počatí od rodičov. Okrem iného sú v nej uložené všetky informácie o tom, ako budeme vyzerať, koľko rokov života sme dostali, aké predpoklady budeme mať a tým aj aké budeme mať zdravotné tendencie. Sú to tzv. genetické informácie, ktoré ja chápem ako silný energetický zdroj na naše celoživotné fungovanie. Takéto dáta sa isteže nedajú v obličkách laboratórne overiť, ale tisíckami rokov využívania čchi-kungu, teda vedomej práce s energiou čchi, nás taoisti presviedčajú tom, že čchi v obličkách je skutočne našim pokladom. Viac sa o tom možno dočítať v mojej knihe. Stručne povedané sú základom toho, koľko budeme mať síl na život, ale aj chuti do života, aký budeme mať výkon, akú rýchlu regeneráciu a samozrejme v akom stave budeme mať naše kosti, ale aj krv, nakoľko kosti v sebe uchovávajú kostnú dreň, ktorá je základom našej krvotvorby. A kvalitná krv je základom kvalitného zdravia a teda aj kvalitného života. Obličky pri tom samozrejme spolupracujú aj s ostatnými orgánmi, pretože celé naše telo je jedna obrovská spolupráca.

Má teda starostlivosť, či skôr nestarostlivosť o obličky dopad na stav kosti?
Nielen na stav kostí. Starostlivosť o obličky sa odrazí na celom tele komplexne. Ale dnes hovorme len o nich a o tom, s čím kosti prioritne súvisia. Okrem kostí sú na čchi obličiek závislé aj chrupavky, menisky, kĺbové tekutiny, stav chrbtice/páteře, miechy a nakoľko je kostná dreň v kostiach, tak aj na stav krvi. V istej ankete, kde sa tanečníkov pýtali, čo im tanec priniesol, zaznela takáto odpoveď: „Tanec mi priniesol artrózu.“ Toto v skutku nie je možné pokiaľ tanečník vie o tom, že keď berieme, musíme aj dávať. Obzvlášť svojmu vlastnému telu. Tanec alebo iný vytrvalostnejší pohyb si od tela, v tomto kontexte od kostí vyžaduje viac nárokov. Keď ideme po diaľnici 150km za hodinu, minieme viac paliva ako keby sme šli 90km za hodinu. Musíme častejšie tankovať a aj to palivo by malo byť kvalitné. Energiu si preto treba doplňovať, pravidelne a kvalitne. Ideálnou a najhmotnejšou cestou je strava. Čínska medicína prináša komplexné rady, ako stravou vyživovať každý orgán. Strave pre obličky venujem v knihe TAO cesta ku zdraviu osem strán. Nájdete tam aj pár receptov, dokonca aj recept na regeneráciu zlomených, či rednúcich kostí alebo opotrebovaných chrupaviek. Okrem stravy potrebujú obličky dostatok oddychu, kvalitný spánok, nevystavovanie sa extrémom, ale aj pohodové medziľudské vzťahy, lásku k práci, ktorú vykonávame, ale aj pracovanie na svojom strachu. Aj emócie a kvalita mentálneho nadstavenia majú podľa taoistov vplyv na orgány. Obličky oslabuje strach. Ten môže byť vedomý, alebo aj skrytý v podvedomí, spôsobujúci nám rôzne starosti v komunikácii, v medziľudských vzťahoch, vo vzťahu k sebe samému, k tomu, čo robíme, či celkovo v dôvere v samotný život.

A čo ešte okrem stravy obličkám pomáha?
Zdroj, ktorý som spomínala, sú z tzv. sveta fyzického a mentálno-emocionálneho. Ďalším zdrojom je svet spirituálny, kam patria meditácie, modlitby, ale aj čchi-kungové cvičenia. Taoisti už dávno videli veľký význam v rôznych energetických cvičeniach zameraných na posilňovanie kostí a kostnej drene. Prinášajú úžitok aj samotným obličkám. Použijem teraz trochu taoistickú poetickú reč 😊. V taoistickej tradícii kosti fungujú v ľudskom tele podobne ako hory fungujú pre Zem. Tak ako hora prirodzene vedie tok a cirkuláciu vody a vzduchu, tak kosti prirodzene vedú cirkuláciu a pohyb energie čchi, esencie ťing, ducha, krvi, drene a telesných tekutín, teda všetkých najdôležitejších zložiek nášho tela. Taoisti navyše veria, že kosti vibrujú ako duté píšťaly, a to hlavne vtedy, keď čchi prúdi okolo nich a cez ne. Tieto žijúce píšťaly sú zodpovedné za vibráciu nebeskej energie a energie okolitého prostredia v celej fyzickej štruktúre tela.

To zníe dosť spirituálne, dá sa to nejako racionálne uchopiť 😊?
Tento filozofický názor je potvrdený modernými výskumami, ktoré sa začali v polovici minulého storočia. Dokazujú, že kosti, ako jediná pevná kryštalická substancia tela, sú schopné generovať elektrickú energiu. Pri tlaku na kosti sa v kostiach vytvárajú slabé elektrické prúdy. Tie riadia organizáciu kostných buniek a ich usporiadanie do nosných trámov. Tento jav sa nazýva „piezoelektrický efekt“ a bol zdokumentovaný mnohými štúdiami. Je teda možné zmerať elektromagnetické pole kostí, zmerať, ako prijímajú a vysielajú elektrický prúd do našich orgánov, krvných buniek, nervov a meridiánov. Zároveň tento delikátny prúd v kostiach funguje pre celé telo ako akási ladička. Napríklad cvičenie nazvané „kostná kompresia“ je zamerané práve na zosilnenie tohto prúdu. Pomocou elektromagnetického poľa sa týmto cvičením dokáže kostné tkanivo regenerovať, čo možno využiť napríklad pri liečbe zlomenín kostí. Príslušné kostné bunky dozrievajú v odpovedajúcom elektromagnetickom poli rýchlejšie. Západný svet potrebuje tieto veci dokazovať a ja proti tomu nič nemám, hlavne nech sa tieto poznatky využívajú pre dobro mnohých. Rôzne čchi-kungové cvičenia našťastie existujú a cvičia sa dodnes. Vyučujem ich aj v rámci svojich tanečných seminárov.

Takže vedieš tanečné semináre zamerané na kosti?
Áno aj. Pri tanci považujem prácu s kosťami za základnú. S mojim Milanom sme veľkí fanatici práce s kosťami. Či už vedieme semináre spolu, alebo oddelene, práca s kosťami predstavuje gro našej práce. Pracujeme spôsobom, ktorý sme nazvali „Anatómia pohybu“ alebo „Bdelosť tela“, pri ktorom s ľuďmi pracujeme na spoznávaní svojho tela cez vedomú prácu s kosťami. Je to ako naučiť sa abecedu. Keď poznáme písmenká, môžeme tvoriť slová, vety, dokonca aj celé články, či knihy. Kosti si obzeráme na obrázkoch, súvislosti medzi nimi spoznávame na 3D modely kostry, no ale hlavne pracujeme s vlastnými kosťami cez pohyb. Tá práca môže byť buď vo dvojiciach alebo samostatne. Väčšinou ide najprv o jednoduché improvizácie so zameraním svojej pozornosti na kosti, vzťahy medzi nimi, ich pohybové možnosti či obmedzenia. Keď sa študenti do svojich kostí dostanú hlbšie, rozvíjame túto prácu do náročnejších pohybových väzieb. Neskôr sa tento vnem stane takým akýmsi „autopilotom“ tanečníka a pracuje s ním automaticky.

Vo vašej práci som sa stretla tiež s termínom „usporiadanie kostrovej štruktúry“. To s tým nejako súvisí? A čo si pod tím môžu čitatelia predstaviť?
Áno, súvisí to podstatne. Jednou s hlavných vecí, ktoré študentom dávame do pozornosti, je uvedomenie si usporiadania kostí vo svojom tele. Žijeme vo svete, kde pôsobí gravitačná sila. Naše telo je tejto sile neustále vystavované a je nútené s ňou pracovať, aby sme sa nezrútili k zemi a neoddali sa jej úplne. Keď ležíme, poddávame sa gravitácii naplno. My sa však potrebujeme pohybovať a navyše fungujeme vo vertikálnej osi, takže telo musí byť zostrojené tak, aby sa s touto vskutku veľkou silou gravitácie dokázalo vysporiadať. Do tohto mechanizmu sú zapojené mnohé štruktúry – kosti, kĺby, svaly, fascie, šľachy, väzivá, ktoré všetko držia pohromade. Avšak hlavnú úlohu v tejto statike zohrávajú kosti. Kostra ľudského tela je prirodzene skonštruovaná tak, aby na to bolo vynaloženej čo najmenej práce. Lýtkové kosti sú podopierané nádhernou architektúrou chodidla a členku, panva je podopieraná spoluprácou týchto kostí spolu so stehennými kosťami a dokonalou organizáciou kostí v kolenných kĺboch. Chrbtica, trup a hlava sú podopierané kosťami dolných končatín cez funkčné a rovnovážne napojenie stehenných kostí v bedrových kĺboch. V ďalších súvislostiach tela by sme mohli pokračovať ďalej. Každá kostička tu zohráva dôležitú úlohu a naše telo má teda v tomto usporiadaní kostí fantastickú oporu. Keď dobre funguje kostrové usporiadanie, fungujú dobre aj kĺby, väzy, šľachy, fascie a svaly. Ak to dobre nefunguje, tieto časti tela musia pracovať nadbytočne a to ich unavuje a dokonca až deformuje. Uvedomenie usporiadania kostrovej štruktúry je pre prax tanečníka, a nielen jeho, veľmi prospešné. Navodzuje rovnováhu s gravitáciou.

Pod usporiadaním kostrovej štruktúry v tanci si možno predstaviť praktickú prácu v pohybe na objavovaní a používaní správnych priestorových vzťahov medzi jednotlivými kosťami a kĺbmi. Zároveň aj na vnímaní jednotlivých kostí v kontexte celku celej kostry. Ak je kostrová štruktúra správne usporiadaná, a teda tanečník ju správne aj používa, dochádza k vyváženiu toku energií gravitačných síl a tanečník nestráca toľko svojej energie. Tú bežne míňame na držanie tela a teda svojich kostí svalmi, ktoré v prípade správneho usporiadania netreba vôbec používať, pretože telo si to vyváženie usporiada samo. Ak je napríklad chrbtica/páteř zle usporiadaná, svaly musia toto usporiadanie kompenzovať a to im prináša bolesť, diskomfort a únavu. V otázke kĺbov sa zaoberáme ich možnosťami, ale aj funkčnému prepojeniu s ostatnými kĺbmi. Ak napríklad pri nesprávnom používaní tela používame v pohybe viac koleno než bedrový kĺb, tak zákonite sa v tom kolene objaví problém. Ten sa hlási väčšinou bolesťou. Každá kosť má v jednotlivom kĺbe svoju úlohu, možnosti, ale aj obmedzenia. Keď cez vedomý pohyb pošleme tieto informácie do vedomia mysle, ale aj vedomia tela, budeme ten kĺb používať tak, aby tieto veci rešpektoval. On sa nám za to poďakuje tým, že nás nebude bolieť a dovolí nášmu telu hýbať sa možno zaujímavejšie než pred týmto uvedomením.

Ide teda o to naladiť človeka na to, ako to má byť?
Presne tak. Príroda nás „nadizajnovala“ takmer dokonale. Keď sa na svoju kostrovú štruktúru začneme pozerať okom funkčne prirodzeného a teda správneho usporiadania, a začneme toto usporiadanie, ktoré je nám prírodou ponúkané aj vedome v tanci používať, vyvarujeme sa tak mnohým zdravotným problémom, ušetríme si energiu a náš pohyb bude viac organický. Kosti sú v tanci fantastickou oporou a je vhodné možnosti tejto opory poznať. Už len samotný tvar a objem našich kostí, ich usporiadanie a poprepájanie do kĺbov, nám dáva neuveriteľnú silu a oporu. Správna opora tela cez kosti dáva väzom, šľachám, svalom a fasciám možnosť správneho vyváženia. Tie sú potom uvoľnené, zdravé a nezdeformované. V partnerskej práci je toto poznanie na nezaplatenie. Často robíme partneriny s nadmerným používaním svalov. Tie sa tým unavujú a často až deformujú. Ak sa však naučíme dvíhať partnera kosťami a energiou vedenou cez kosti do zeme, a teda nie a priori svalmi, tanec bude zdravší, menej energeticky náročný a samozrejme aj prirodzenejší. O tomto všetkom sa však ťažko hovorí, usporiadaniu svojej kostrovej štruktúry študent porozumie až osobnou skúsenosťou cez prax. Kto to raz zažil, už sa nechce vrátiť späť.

Na seminároch často hovoríš, že kosti sú živé. Ako to myslíš?
Kosti sú živé, dokážu sa neustále regenerovať, dokonca aj ich tvar je meniteľný. Kostrová štruktúra je počas života človeka predmetom procesu neustálych zmien. Zmeny u detí a dospievajúcich sú úplne evidentné. Na rozdiel od dospelého človeka dieťa nemá niektoré kosti úplne zrastené, majú omnoho mäkšiu štruktúru, niektoré z ich sú dokonca chrupavkami. Ich kosti postupne rastú, predlžujú sa, získavajú na objeme a sile. Niekedy sa nám nechce veriť, že tie malé a krátke kostičky malého babätka, ktoré sa zmestilo do bruška matky, vyrastú a zmohutnejú iba za 15-16 rokov do takmer astronomickej veľkosti 😊.

Potom sa ten rast zastaví. Ako je to so „životom“ kostí u dospelého?
Proces zmien kosti sa nezastaví ani v dospelosti. Isteže už nie je tak rapídny, avšak kosti sú celý život v neustálom procese vývoja. Ani kosti dospelého človeka nie sú nezmeniteľné jednotky, sú živené malými artériami, ktoré prenikajú až do drene a napojené sú na ostatné štruktúry – šľachy, svaly, fascie. A preto sa aj kosti menia a prispôsobujú podmienkam a nárokom, ktoré im ich „majiteľ“ zadáva. Podmienky môžu byť buď deštruktívne, alebo konštruktívne. Vďaka ich plastickosti môže byť ich rovnováha zničená alebo obnovená. Sama mám skúsenosť so zmenou tvaru vlastných kostí po siedmich rokoch vedomej práce na ich premene.

Každá kosť nášho tela má svoj vlastný príbeh vytvorený tým, ako ju používame. Ten príbeh logicky ovplyvňuje strava, používanie tela v rôznych fyzických situáciách, ale ako som spomínala, vplyv majú aj emócie a duševno-mentálne naladenie. Zhrbená chrbtica, vykrivenie tela do strany, ploché nohy, vydraté menisky, ale aj chronické bolesti kostí a kĺbov, rednutie kostí a podobne, to všetko vypovedá o tom, aký máme so svojim životom vzťah. Kdesi som čítala, že reálna výška tela väčšiny ľudí nezodpovedá „pôvodnému plánu“. Naše kosti chcú dýchať, chcú žiť, chcú sa vyťahovať do Neba, no my im v tom našim „zašprajcovaním“ sa v nejakých názoroch, predpojatostiach, rutinách, či nízkou sebadôverou bránime. Osobne odporúčam pracovať s kosťami každému človeku, aj bežnému „smrteľníkovi“, ktorý sa nevenuje tancu. Objaviť esenciu kostí vo svojom tele, je ako dotknúť sa svojej podstaty.

Ako to myslíš, keď hovoríš „do podstaty“?
Keď človek nielenže vie, že má nejaké kosti, ale ich aj cíti, má zvedomený ich tvar či váhu, tak potom je viac skutočný. Nezaoberá sa zbytočnými vecami, nerád rozpráva o hlúpostiach, je pravdivý a jasný. V rozhovoroch sa vyhýba okľukám, omáčkam, ľahšie prekukne manipulácie a nedá sa do nich vtiahnuť. Súčasne cíti, že jeho slovo má váhu, zažíva, že je počutý a videný, a sám sa tak k sebe aj správa. Jeho vibrácia je silnejšia a tak si k sebe ľahko priťahuje ľudí s podobným zameraním. Počuje svoj vnútorný hlas alebo vidí smer kadiaľ kráča.

Robíš také semináre aj pre bežných smrteľníkov?
Určite. Napríklad semináre Bdelosť tela sú jedným z takých.

Uvedené v časopise Pampam/2_2018

Share Button
Kosti ako živá cesta porozumenia samého seba